Knokaut futbalového Interu celej slovenskej atletike, hoci zatiaľ a verme, že navždy v ústnej podobe, smeruje podlo pod pás. Zasiahol totiž nič netušiaceho „protivníka“, ktorý si myslel, že je priateľom. Veľkorekonštrukciu štadióna majstra z Pasienkov, ktorá by znamenala pohreb tartanovej dráhy, atletických sektorov i najvýznamnejšieho slovenského športového medzinárodného podujatia s pravidelnou ročnou periodicitou (dnes míting Cena Slovenska-Slovak Gold, v minulosti slávna péteska) ohlásil na štvrtkovej tlačovej besede prezident futbalového klubu (FK) Inter Bratislava František Šulka. Pripomína to veľkohubosť predvádzajúcich sa profesionálnych boxerov pred súbojom o titul majstra sveta. Dúfajme, že išlo iba o nepodarený test reakcie verejnosti.
Upečené vo futbalovej kuchyni
Chystaný megalomanský skutok ale viac-menej potvrdil i podporil aj prezident Asociácie športových zväzov (AŠK) Inter Jozef Potisk. AŠK Inter Bratislava, s. r. o., však združuje tiež atlétov, ktorí o zrušení tartanu nevedeli ani „mäkké f“. Predseda atletického klubu žlto-čiernych Rastislav Martinický označil vo štvrtok plány futbalistov za zlý žart a logicky sľúbil obranu svojho, aj keď má časovú stratu. „Svojho“ preto, lebo športovisko na Pasienkoch nepatrí výlučne futbalistom, ale celej asociácii. „Aj my by sme si mohli zmyslieť, že chceme na Pasienkoch exkluzívny atletický štadión,“ hovoril s iróniou R. Martinický. Pravda, on máva prázdnou dlaňou, futbalisti miliónmi obsahujúcimi osem až deväť čísiel.
Inter a Slovnaft tartan vyhrali
Na Interi je tartan od jesene 1970 preto, lebo ho vtedajšia telovýchovná jednota a jej patronátny národný podnik Slovnaft chceli a vyhrali konkurz. Jozef Potisk bol vtedy pri tom, ale dnes argumentuje, že tartan je v Banskej Bystrici a na atletiku majú postaviť špecializovaný štadión. Je to pravda, projekt takého na Mladej garde v Bratislave jestvuje už dva roky, ale niet naň peňazí. Na Slovensku sú štyri otvorené štadióny s tartanom - v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach. Košický a banskobystrický povrch dosluhujú. Bratislavský má životnosť do roku 2010. Päť dráh, ak rátame aj tartan v bratislavskej hale Elán. V susedných krajinách sú stovky, trebárs pri školách s atletickými triedami. Aj tento rozmer prerastá súkromnú vec Interu, hoci ňou právne skutočne je. Zrušenie tartanu na Pasienkoch by zasiahlo celoslovenskú atletiku, ktorá sa konečne nádejne rozbieha s väčšou skupinou talentovaných športovcov s medzinárodnými úspechmi.
Atlét a futbalista si vraj prekážajú
Jozef Potisk vyslovil v denníku Pravda okrem iného nepochopiteľnú vetu: „Vznikalo dosť problémov, keď na jednom štadióne pôsobili aj futbalisti, aj atléti.“ Zvláštne, jurkemikovcom a petrášovcom neprekážala v diaľkarskom sektore Eva Šuranová a vo výškarskom Mária Mračnová. Ťažko si vieme predstaviť, ako si futbalista a atlét môžu pri tréningu liezť do kapusty. Na štadiónoch najrenomovanejších mítingov IAAF/Grand Prix v Zürichu, Berlíne, Ríme, Monte Carle hrajú i trénujú futbalisti FC Zürich, Herthy BSC, Lazia i AS Rím, AS Monaco. Mária Mračnová, dnes šéfka slovenskej atletiky, nám pripomenula, že rakúska výškarka Ilona Gusenbauerová skočila svetový rekord 192 cm vo viedenskom Prátri v septembri 1971 počas prestávky futbalového stretnutia.
Futbalisti Interu chcú vstúpiť do Európy. Všetka česť za úprimnosť, uvedomujú si, že v nej nie sú tak ako ani jeden slovenský klub. Že by sa tam dostali cez štadión? Ťažko, i keď pripúšťame, že Pasienky zveľadenie i úpravy potrebujú. Rozmýšľanie šéfov žlto-čiernych vo veľkom je typické pre náš futbal i niektoré iné kolektívne športy. Najprv peniaze a luxusné podmienky, až potom výkon alebo lepšie - prípadne výkon.
PETER FUKATSCH
