Nebola to v júni roku 1950 hocijaká cesta autobusom z Prahy do kladnianskych hutí, keď sa pravidelný cestujúci tejto linky, dvadsaťšesťročný absolvent strednej grafickej školy a v tom čase brigádnik Vladimír Boudník ocitol vedľa o desať rokov staršieho Bohumila Hrabala, muža, ktorý vzápätí navždy vstúpil do jeho života. To isté však platilo aj opačne, vtedy ešte neznámy spisovateľ Hrabal si ani vo sne nepomyslel, že sa práve vezie s človekom, ktorý sa o dlhé roky neskôr stane ako Vladimírek častou postavou jeho budúcich próz. Od jeho narodenia uplynulo 17. marca 80 rokov.
Hrabal a Boudník spolu s Egonom Bondym čoskoro vytvorili legendárny triumvirát, považovaný za jadro prvej vlny českého kultúrneho undergroundu, do ktorého patrili aj Ivo Vodseďálek, Karel Marysko či osudová žena Bondyho života Jana Krejcarová, ich priateľmi však boli aj Jan Werich, Jiří Kolář a ďalšie určujúce osoby českého umenia.
Malé odbočenie - druhú vlnu undergroundu potom predstavovali v sedemdesiatych rokoch najmä ľudia z okruhu hudobných skupín The Plastic People of the Universe a DG 307, čiže Mejla Hlavsa, Vratislav Brabenec, Pavel Zajíček, Ivan M. Jirous či Svatopluk Karásek, a tretiu v osemdesiatych rokoch prevažne spisovatelia Jáchym Topol, Jiří H. Krchovský, Vít Kremlička, Petr Placák či výtvarník Viktor Karlík.
Svoju generáciu, očarenú a poznačenú surrealizmom, od ktorého sa potom každý z tohto tria snažil svojou cestou odpútať (významný kunsthistorik Jindřich Chalupecký Boudníka nazýval plebejským surrealistom), obohatil Boudník originálnym explozionalizmom, vychádzajúcim z tvorivej asociácie pouličných happeningov a kresieb na steny. A hoci on sám ho označoval za umelecký smer, šlo skôr o životný názor, vyznanie. "Musíme si zvoliť formu bezprostredného styku s ľuďmi na uliciach a v zamestnaní," tvrdil. S odstupom času sa však za Boudníkov prínos pre české abstraktné umenie považujú viac jeho pôvodné grafické techniky.
Boudník, dnes vnímaný ako legenda, zďaleka nebol úspešným človekom, dôverne poznal hlboké krízy osobné aj umelecké. Bohémsky spôsob života striedali obdobia, keď bol odkázaný na požičiavanie si peňazí, fajčenie nájdených ohorkov a provizórne nocľahy bezdomovca. Veľa na tom nezmenilo ani pomerne krátke manželstvo s krásnou Slovenkou Teklou Holéniovou koncom 50. rokov či iné nádejnejšie udalosti, akým bola prvá dôstojná prezentácia jeho diela počas svetovej výstavy EXPO '58 v Bruseli. Zle znášal nepochopenie a nedostatočnú reakciu svojej tvorby a navyše jeho psychická labilita a obľuba alkoholu a s tým súvisiaca občasná nevyhnutná liečba sa mu ako bumerang odplácali aj ďalšou traumou - mnohí ho považovali za blázna a on ťažko niesol fakt, že často bol viac v pozornosti psychiatrov než odbornej umeleckej kritiky.
Výdatnou mierou k tomu prispela aj jeho potreba písať a rozosielať listy a výzvy, varujúce pred nebezpečenstvom vojny. Tie adresoval známym osobnostiam a inštitúciám doma a v zahraničí, no keďže bol v podstate neznámym človekom, jeho apely zostávali bez ohlasu. Boudníkova existenciálna úzkosť z vojny pritom mala jasné korene v jeho totálnom nasadení v Nemecku, kde si užil aj bombardovanie spojeneckými vojskami, a tak uňho dlho dominovali obavy z celosvetového vývoja nad umeleckými otázkami. "Umenie nemá mať len estetické ciele," vravieval. Súčasne však veril, že kultúra môže zbaviť ľudstvo ľahostajnosti, nevšímavosti a odcudzenia.
Sám si tento očakávaný vplyv nikdy neužil. V osobnom živote pokúšal ešte raz manželské šťastie v osudnom šesťdesiatom ôsmom roku - deň po okupácii sa oženil s Věrou Špánovou. To už mal pred sebou len pár mesiacov života. Keď ho 5. decembra 1968 našli obeseného, mnohí si pomysleli, že to nebola samovražda, ale len nejaké boudníkovské nedorozumenie.
Je príznačné, že aj dnes je Boudník asi viac známy vďaka Hrabalovmu písaniu (a predovšetkým biografickej novele Nežný barbar) než svojou vlastnou umeleckou aktivitou. Napriek mienke odbornej kritiky, ktorá ho v súčasnosti už považuje za klasika českého vizuálneho umenia, pre širšiu verejnosť zostáva stále ako výtvarník (a ešte viac ako literát) takmer neznámy. No priateľstvo s Hrabalom by Vladimírek určite nemenil.
V utorok - Müsli
