Melba a prázdna knižnica, ktorú vyrabovala štátna polícia. Potom odviedla jej muža Alfreda. FOTO PRE SME - MONIKA HOLEČKOVÁ
v dome prevrátili všetko hore nohami.
V ten deň, 18. marca 2003, sa podobný zásah uskutočnil v desiatkach ďalších domov po celej Kube. Castro nechal zavrieť 75 kritikov režimu a jeho nohsledi zhabali, čo sa dalo: písacie stroje, počítače, knihy, osobné veci, niektorým aj rádio, jediné spojenie so slobodným svetom.
O tri dni Castrov režim oprášil nepoužívaný zákon 88 o "obrane národnej nezávislosti" z roku 1999 a v zinscenovaných procesoch vyniesol tvrdé tresty. Zo svojich kritikov urobil zradcov a žoldnierov platených americkou vládou a vymeral im od 6 do 28 rokov väzenia.
V tieni vojny v Iraku zažila Kuba najtvrdšiu vlnu represií voči odporcom komunistického režimu od pádu Sovietskeho zväzu.
Ani po roku sa na trpkom osude väznených disidentov nič nezmenilo. "Alfredo Dominguez Batista, Melbin manžel, veľmi schudol a vypadali mu vlasy," hovorí Monika Holečková z nadácie Pontis, ktorá vo februári niekoľko rodín uväznených disidentov navštívila. Politickí väzni majú povolené štyri návštevy do roka, ale úrady ich často bez dôvodu zrušia. Neprekáža im, že rodiny prejdú často stovky kilometrov zbytočne.
Ak sa politickí väzni sťažujú, nezrušia návštevu im, ale obyčajným kriminálnikom, ktorí sa potom mstia.
Hrozný rok majú za sebou aj ich rodiny. Deťom v školách učitelia hovoria, že ich otcovia sú teroristi a zradcovia. Melbin 14-ročný syn sa chcel stať vojakom, ale nedovolili mu podať prihlášku. Bude kuchárom.
Castrovi sa podarilo mnohých zastrašiť. "Niektoré rodiny väznených disidentov majú taký strach, že nechceli ani peniaze, ktoré sme im priniesli," hovorí Holečková o pomoci, ktorú vyzbierali na Slovensku spolu so združením Človek v ohrození.
Komunistickému režimu sa odpor zlomiť nepodarilo. Alfredo Dominguez Batista je vo väzení odhodlanejší ako bol pred rokom na slobode a medzi väzenskými múrmi našiel ďalších ľudí, ktorí chcú podporiť projekt Varela. Aj jeho žena Melba, podobne ako mnohé manželky uväznených mužov, zbiera podpisy pod najúspešnejší pokus opozície ohroziť Castra, ktorý je pri moci od roku 1959. Do dnešného dňa sa pod výzvu na vypísanie referenda o zavedení základných občianskych slobôd, ktorá sa opiera o súčasnú kubánsku ústavu, podarilo zozbierať 30-tisíc podpisov.
Oswaldo Payá, autor projektu Varela, sa stal zosobnením pokojného prechodu k demokracii. A na svoju stranu získal aj medzinárodné spoločenstvo. Varuje však, že opozícia je stále pod silným tlakom a Castro sa ju snaží rozbiť zvnútra. Ak nebude možné zmeniť režim na Kube pokojnou cestou, hrozí revolúcia.
Z Payaovho listu
"Kubánci si nikdy nezvolil tento režim bez základných práv a želajú si jeho pokojnú zmenu. Aby ju mohli dosiahnuť, naši ľudia potrebujú morálnu podporu. Tak ako iné národy Latinskej Ameriky a iných krajín sveta, ktoré v podobnej situácii takúto medzinárodnú podporu dostali. Napriek tomu mnohí stále hľadia na Kubu cez prizmu ideológie a záujmov, a pritom nevidia, že tu žije 11 miliónov ľudí, ktorí tiež majú nárok a "právo na svoje práva."
(Z listu, ktorý Oswaldo Payá napísal vo februári poslancom NR SR. Do Bratislavy ho priniesol predseda výboru pre ľudské práva László Nagy z SMK, ktorý sa začiatkom marca na Kube tajne s Payom stretol.)
