BRATISLAVA - Hlavné mesto Slovenska ponúka svojim obyvateľom približne také podmienky pre kvalitný život ako napríklad Istanbul, Brasilia alebo Bangkok. V rebríčku kvality života, ktorý zostavila medzinárodná konzultačná spoločnosť Mercer, sa slovenská metropola umiestnila na 102. mieste z celkových 215 posudzovaných miest.

Štúdia hodnotila kvalitu života v rôznych mestách sveta podľa 39 kľúčových faktorov. Všímala si politické, sociálno-ekonomické faktory, ale aj kvalitu životného prostredia, či prístup ku vzdelaniu.

Európskymi mestami s najideálnejšími podmienkami pre život sú podľa prieskumu Merceru švajčiarsky Zürich a Ženeva. Najlepšia zdravotná starostlivosť by mala byť v kanadskom Calgary. Bratislavu s indexom 77,5 bodu (Zürich získal 106,5) predbehla väčšina európskych miest vrátane Prahy, Budapešti alebo Varšavy. Lepšie pozície získali aj hlavné mestá pobaltských štátov.

Štúdia konštatuje, že mestá východnej Európy sa umiestnili na nižších priečkach najmä vinou slabej zdravotnej a nemocničnej starostlivosti. Mestá Ruskej federácie podľa prieskumu smerom nadol posunulo aj nedostatočné riešenie odpadov a kanalizačných sietí.

Marián Minarovič z Únie miest a obcí Slovenska neslávnu priečku slovenskej metropoly prisudzuje dedičstvu minulého režimu, ktoré sa dnes veľmi ťažko napráva. Podľa neho v porovnaní s inými krajinami východnej a strednej Európy bola devastácia historických budov väčšia. "Nikde nebola pôvodná zástavba nahradená betónovými sídliskami viac ako v Bratislave, čo sa odráža aj na kvalite života," hovorí. Slovenské mestá sa podľa neho pomaly vracajú k novej kvalite života. "Do správy miest zasahujú aj také veci, ktoré nemôžu starostovia reálne ovplyvňovať, ale sú vecou národnej úrovne," odôvodňuje Minarovič nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, ktorú štúdia vyčíta.

Najhoršie podmienky na zdravie sú podľa výskumu v Baku. Bratislava sa v tomto rebríčku umiestnila ešte horšie ako vo všeobecnom hodnotení, na 117. mieste. Okrem väčšiny európskych miest ju predbehla aj kolumbijská Bogota.

V celkovom hodnotení sa z 215 miest sveta na poslednom mieste ocitol Bagdad, kde kvalita života dosahuje len 14,5 percenta úrovne New Yorku. "Mestá s najnižším hodnotením majú väčšinou problém so základnou infraštruktúrou, čo sa týka rozvojových krajín," konštatuje v štúdii analytik Slagin Parakatil.

* poradie miest bolo stanovené oproti New Yorku, ktorý slúžil ako východisková hodnota 100

Pozn. údaje za rok 2004 sú k 1. marcu Zdroj: Mercer

Čo si štúdia všímala:

• politickú stabilitu, kriminalitu, zákonodarstvo, cenzúra, miera osobnej slobody
• ekonomické faktory: kurz meny, bankové služby
• zdravotnú starostlivosť a znečistenie ovzdušia
• školy a verejné služby
• rekreáciu a bývanie