Jozef má sviatok v marci, dva dni pred prvým jarným dňom. Slovensko je zaplavené Jozefmi. Na Jozefa býva u nás veselo, aj keď máme pôst. Práve svätý Jozef ma zaujal už v detstve z maľby v našom kostole. Ako tesár a otec svätej rodiny. Ježiško - malý chlapec - mu pomáha, podáva mu nástroje, a panna Mária z dverí s úľubou pozerá, ako im ide práca od ruky. Celý obraz vykresľuje bežný pracovný deň svätej rodiny, ktorá, aj keď je svätá, niečo robiť musí, aby sa uživila.

Okrem pracovitosti svätý Jozef zobral na svoje plecia aj inú ťarchu. Chráni a pevne stojí pri svojich, o ktorých dobre vie, že ani nepatria tak celkom jemu. A predsa, šľachetne, bez akýchkoľvek nárokov pre seba, slúži a obskakuje. Priznajme si, málokto z nás by to takto, vedomý si všetkých súvislostí, dokázal.

A tu niekde sa začína šľachetnosť. Pojem, ktorý sa vytráca z nášho života. Považuje sa za peknú ‚blbosť' v tomto pragmatickom svete. Z praxe viem, že keď u nás niekto slúži a obskakuje, vždy tak trochu ráta s tým, že z toho nakoniec niečo bude mať. A svätý Jozef - nič. Robí to, lebo inak si to ani nevie predstaviť. Je šľachetný, zahanbuje nás až do dnešných dní. Latku postavil vysoko. Väčšina z nás ju už cez dvetisíc rokov len podlieza. A pritom, šľachetnosť je medikament bez chémie, ten najlepší liek pre naše duševné zdravie. Šľachetnosť ako basa, ktorá tvrdí muziku, robí čisté svedomie, upratuje dušu, robí nás najviac ľuďmi.

Vidíte, ako som sa sám rozrečnil na úkor svätého Jozefa! Ťažím a dolujem vlastnosti, ktoré mi samému chýbajú. Záblesky šľachetnosti, ktoré sa vo mne aspoň na chvíľočku objavili, mi vždy pomohli a nesklamali. Cítil som sa pri nich viac človekom a zaspať som mohol bez práškov. Doteraz mi znie v ušiach otcova veta, keď na výčitku mojej mamy, ako je to možné, že pomohol človeku, ktorý mu vedome ublížil, otec, mimochodom tiež Jozef, odpovedal: "Anka, nie je umenie za zlé zlým sa odplatiť, ale za zlé dobrým skutkom, to už stojí za to." To je nenásilná konfrontácia dobra so zlými úmyslami. Ale veď o to ide - vytrhávať svojím správaním jedovaté šípy z rúk ľudí, ktorí si myslia, že po ich vystrelení sa stanú spokojnejší a budú v bezpečí. Aj takéto je poučenie z príkladu svätého Jozefa - šľachetného, skromne stojaceho v úzadí. Aj skromní Jozefovia si môžu teraz pripiť niekde v úzadí, a po niekoľkých pohárikoch sami budú prekvapení, ako sa dostanú do popredia! Len to, pre svätého Jozefa, neprežeňte! Znovu by ste podliezli latku. Svätý Jozef prináša so sebou nádej jari, a tak hlavu hore, slnko sa už približuje!

Váš stĺpček