Z pohľadu telefónneho účastníka sa toho síce zmenilo mnoho, ale väčšinou išlo len o formálne zmeny. Systém s miestnou batériou v telefónnom prístroji časom nahradili telefóny s rotačnou číselnicou, napájané po vedení z telefónnej ústredne. Ešte dnes sa určite v nejednej slovenskej domácnosti nájdu exempláre telefónov technologicky blízkych svojim storočným prapredkom. Áno, aj s uhlíkovým mikrofónom.
Veľa sa, pravdaže, zmenilo aj v pavučine telekomunikačných sietí, prenosových a spojovacích systémoch. Boli to však zmeny s malým dosahom na výslednú kvalitu služby. Vývoj bol akoby jednofarebný, menila sa len intenzita pozadia. Stále to bol len telefónny prístroj - nástroj hlasovej komunikácie, ktorý po niekoľko sekúnd trvajúcej voľbe čísla v lepšom prípade umožnil nadviazať spojenie.
Tu historický vývoj prestrihnime a preskočme obdobie posledných 20 rokov, kedy k nám zavítali tlačidlové a komfortné telefóny s tónovou voľbou, faxy, odkazovače, bezšnúrové telefóny, elektronické pobočkové ústredne, digitalizácia verejnej telekomunikačnej siete, optické diaľkové káble, zažili sme slávu aj úpadok mobilných telefónov NMT a neskôr aj GSM (tie sú zatiaľ na výslní, ale nič nie je večné), internetu cez modem, satelitných telefónov, ISDN, vysokorýchlostného prístupu do internetu cez mikrovlny, ADSL ... Vývoj napreduje stále rýchlejšie, nestačíme sa čudovať funkciám nových telekomunikačných terminálov - mobilných, či v pevnej sieti. Ale mení sa nielen tento vrchol ľadovca, zmeny neobišli ani jeho základ.
Nie, nekonečné kilometre káblov nepôjdu do šrotu (snáď len s výnimkou hliníkových), ale zdá sa, že ich neotrasiteľnej pozícii kľúčového média pre tzv. poslednú míľu pomaly odzvonilo.
Posledná míľa kľúčom k liberalizácii
V procese liberalizácie telekomunikácií trhu sa javia paradoxne obrovské investície bývalých telekomunikačných monopolov do káblových sietí ako kontraproduktívne.
Veľmi dobre to ilustruje súčasná situácia na slovenskom telekomunikačnom trhu, kde doposiaľ nedošlo k uvoľneniu miestnej účastníckej slučky (LLU - Local Loop Unbundling).
Alternatívni telekomunikační operátori majú preto len veľmi obmedzené možnosti preniknúť so svojimi hlasovými službami priamo do bytov a kancelárií užívateľov.
Nechuť majoritných operátorov k uvoľneniu miestnych vedení je, vnímané z pohľadu vlastníka, pochopiteľná - zákonom siahať na ťažko nadobudnutý majetok dnes súkromnej spoločnosti pripomína znárodnenie. A na popularite tomuto kroku nepridáva ani fakt, že vedenia majú byť poskytnuté konkurencii, aby jej umožnili viac ukrojiť z koláča ziskov inkasovaných za služby. Pohľad majoritného operátora však nie je jediný a nezhoduje sa so záujmami širokej verejnosti. Konkurenčné prostredie v telekomunikáciách, ktoré sú dnes viac ako kedykoľvek predtým neoddeliteľnou súčasťou informačnej diaľnice, je totiž hlavným motorom pokroku vo viacerých oblastiach. Okrem vlastného rezortu zasahuje v podstate celý profil ekonomiky.
V krajinách, kde nedošlo k uvoľneniu miestnych vedení sú na poli hlasových služieb jedinou relevantnou konkurenciou pre bývalé telekomunikačné monopoly mobilní operátori. To je aj prípad Slovenska, kde sa konkurencia alternatívnych operátorov sústreďuje skôr do oblasti dátových komunikácií a aj prenos hlasu realizujú hlavne cez internetový protokol (VoIP).
Posledná míľa sa ale dá dosiahnuť aj pomocou rádiových sietí. FWA (pevný rádiový prístup) nie je novinkou a WiFi, od ktorého niektorí odborníci očakávajú priam zázraky sa takisto buduje aj na Slovensku. Ak obídeme verejné siete WiFi od EuroTelu a Slovak Telecomu, ktoré sú zatiaľ skôr imidžovou záležitosťou, zostávajú desiatky, možno stovky verejných rádiových sietí poskytovateľov internetu. Tí pomocou WiFi zariadení (pracujú v nelicencovanom pásme 2,4 GHz podľa štandardu IEEE 802.11b/g) šíria svoje služby ku koncovým užívateľom. Toto, tzv. mikrovlnné pripojenie bolo pred zavedením ADSL a služby chello od UPC jedinou dostupnou formou pevného pripojenia do internetu za paušál. Štandard 802.11b má však celý rad obmedzení, pre ktoré sa nemôže stať plnohodnotným riešením poslednej míle. Krátky dosah prístupových bodov, tzv. hotspotov, nedostatočná kapacita pásma 2,4 GHz, nedoriešená bezpečnosť prenosu a absencia podpory kvality služby (QoS) vylučujú jeho použitie pre klasickú hlasovú službu.
Pre účely budovania metropolitných sietí (MAN), čiže telekomunikačných sietí vo veľkých mestách bol preto vytvorený rádiový štandard 802.16a, schválený americkým inštitútom IEEE v januári 2003.
Podľa vzoru WiFi sa okolo tohto štandardu vytvorilo združenie firiem a inštitúcií pod názvom WiMAX (Worldwide Interoperability for Microwave Access) Forum, ktoré má napomáhať jeho zavádzaniu do praxe.
S čím prichádza WiMAX?
Technológia založená na štandarde 802.16a prináša do metropolitných sietí, ale aj do vidieckych oblastí bezdrôtovú alternatívu k telekomunikačným káblom, pričom ponúka možnosti širokopásmového prístupu na úrovni DSL, keď zdieľaná dátová kapacita dosahuje 70 Mbit/s. Pre lepšiu predstavu ide zhruba o ekvivalent 200 ADSL prípojok s rýchlosťou 384 kbit/s bez agregácie, alebo niekoľko tisíc s agregáciou. Systém je zároveň navrhnutý na prevádzkovanie služieb citlivých na kvalitu a oneskorenie ako je prenos hlasu a videa. Dosah sietí WiMAX je až 50 km na vidieku, alebo do 5 km v hustej zástavbe a pracujú v licencovanom pásme 2 až 6 GHz.
Narozdiel od WiFi nevyžaduje WiMAX priamu viditeľnosť medzi prijímacou a vysielacou anténou. WiMAX Forum spolupracuje aj s európskym inštitútom ETSI (European Telecommunications Standards Istitute), ktorý pracuje na dvoch normách pre bezdrôtové siete MAN. Prvým štandardom je HIPERMAN pre pásmo od 2 do 11 GHz, druhým HIPERACCES (40,5 - 43,5 GHz).
Aj keď najväčšie efekty môžu technológie na báze bezdrôtovej poslednej míle priniesť do vidieckych oblastí s nízkym osídlením, kde sú klasické "drôtové" technológie pre širokopásmový prístup (xDSL, káblová TV) najmenej rentabilné, svoje uplatnenie nájdu aj v mestských lokalitách. Rozšírenie technológie a cena zariadení sú spojené nádoby, preto pri vysokých investičných nákladoch nemožno očakávať široké uplatnenie nových štandardov. Existujú však pozitívne skúsenosti zo zavádzania bezdrôtových sietí LAN na báze WiFi, alebo personálnych sietí využívajúcich technológiu bluetooth, kde stúpajúca popularita stlačila cenu potrebného hardvéru na zlomok pôvodnej hodnoty.
Aj prognózy rozšírenia WiMAX na najbližšie roky signalizujú pozitívne trendy. Podľa štúdie spoločnosti Visant Strategies má trh zariadení pre WiMAX dosahovať v roku 2008 obrat jednej milardy dolárov, podľa údajov WiMAX fóra spolu s budúcimi štandardmi až 2,8 milardy USD. Zariadenia pre budovanie sietí na báze 802.16a budú dostupné v druhom polroku 2004.
Dáta v pevnej, či v mobilnej sieti?
Mobilní operátori potom, čo úspešne konkurujú fixným kolegom v oblasti hlasových služieb, sústreďujú svoje aktivity aj do sféry dátových prenosov s ťažiskom zameraným na prístup do internetu. Aj keď siete GSM/GPRS v tomto smere neznamenajú plnohodnotné riešenie (kvôli nízkym rýchlostiam), predsa sa objavujú programy s paušálnym poplatkom s neobmedzenou možnosťou surfovania.
Rok 2004 však bude rokom zmeny. Hromadné spúšťanie sietí EDGE, ktoré sú ďalším vývojovým stupienkom GSM, prinesie v mnohých krajinách mobilný internet s rýchlosťou presahujúcou možnosti ISDN (max. 128 kbit/s), nehovoriac o tom, že nás až teraz čaká skutočný štart UMTS. Siete 3G pritom budú štandardne ponúkať rýchlosti na spodnej hranici ADSL (384 kbit/s) a stanú sa tak jeho reálnou alternatívou.
Ak spomíname štart UMTS, máme na mysli skutočne masívny nástup sietí od najväčších operátorov. Podľa informácií z 3GSM Congress, ktorý skončil nedávno v Cannes plánuje britský Vodafone spustiť UMTS v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Británii, kde pridá svoju tretiu sieť aj T-Mobile (v Nemecku a Rakúsku prevádzkuje UMTS od r. 2003). V Španielsku spustí UMTS tiež Telefónica Móviles. Aktivity uvedených operátorov majú spoločného menovateľa - UMTS budú spočiatku (minimálne pol roka) ponúkať len na prevádzku dátových služieb pomocou dátových kariet do notebookov, PDA a PC.
Zdá sa však, že fenomén mobility neobíde ani "pevné" rádiové siete FWA (Fixed Wireless Access).
IEEE zapracoval aspekt mobility do variantu štandardu 802.16e, ktorý je určený pre použitie v pohyblivých objektoch pre rýchlosti 20 až približne 150 km/h, čo zhruba zodpovedá automobilu. Štandard bol schválený na konci roka 2003 a v podstatných črtách sa nelíši od 802.16a. To ale nie je všetko. V rámci IEEE v súčasnosti prebiehajú práce v podvýbore 802.20 a ich výsledkom by mal byť na konci roku 2004 rovnomenný štandard podporujúci pohyblivé terminály až do rýchlosti 250 km/h, aby sprístupnil ich používanie v rýchlovlakoch. Štandard 802.20 pracujúci v licencovanom pásme do 3,5 GHz by mal pritom poskytovať prenosovú rýchlosť 16 Mbit/s pri šírke pásma 5 MHz, alebo 3,2 Mbit/s pri šírke pásma 1,25 MHz.
Ide o parametre, ktoré vzbudzujú značnú nevôľu medzi mobilnými operátormi a výrobcami zariadení pre mobilné siete 3G, keďže štandard 802.20 by sa mohol stať viac než zdatnou konkurenciou týchto sietí.
Zdá sa, že obavy mobilných operátorov by mohli byť opodstatnené. Aj keď práce na štandarde 802.20 ešte nie sú ukončené, objavujú sa už jeho prvé aplikácie v praxi. Koncom februára vzbudil veľkú pozornosť médií americký operátor Nextel Communications Inc., keď oznámil začatie skúšobnej prevádzky siete založenej na štandarde 802.20 v meste Raleigh-Durham v Severnej Karolíne. Sieť, ktorú Nextel označuje ako 4G umožní prenos dát k užívateľovi rýchlosťou od 1,5 do 3 Mbit/s a smerom od užívateľa (upstream) od 375 do 750 kbit/s. Okrem toho poskytne možnosť hlasovej komunikácie pomocou VoIP technológie. Testovacia prevádzka, ktorá má simulovať všetky atribúty komerčnej je plánovaná na obdobie minimálne šiestich mesiacov.
Počin Nextelu však vôbec nie je ojedinelý. Riešenia spoločnosti Flarion, ktoré Nextel vo svojej sieti použil už totiž testovali viacerí iní operátori, medzi inými aj traja juhokórejskí - SK Telecom, KT a Hanaro Telecom. Svedčí to o snahe zmapovať možnosti štandardu 802.20 vo vzťahu k možnostiam rozbiehajúcich sa mobilných sietí 3G založených na technológii CDMA 2000 1x EV-DO, ktoré sú v Ázii a Amerike na vzostupe.
Na záver teda môžeme konštatovať, že k liberalizácii v oblasti poslednej míle dôjde tak, či onak. Popri miestnych kábelových sieťach bude silnejúcim fenoménom fixný bezdrôtový prístup (FWA), ktorý pomôže alternatívnym operátorom silnejšie vstupovať do hry o zákazníka. Navyše tento fixný prístup bude čím ďalej tým pohyblivejší a s nástupom nových štandardov 802.16e a 802.20 bude schopný konkurovať aj mobilným sieťam. Pre pevných operátorov to môže byť určitá satisfakcia za to, že mobilní operátori sieťami 3G siahajú na ich tradičnú baštu - širokopásmový prístup do internetu cez DSL.
Autor: JURAJ PROCHÁZKA
