LG Electronics, Matsushita, Pioneer, Philips, Samsung, Sharp a Sony, ktoré je za formát Blue-Ray. Vo fáze vývoja je aj formát HD/DVD9 predstavený spoločnosťami Warner Bros. a Warner Home Video, ktorý sa ale nepovažuje za priameho konkurenta modrých laserov, ide len o preklenutie medziobdobia, kým sa neujme nový štandard. Z pohľadu zákazníka je niekoľko podobných štandardov nie veľmi akceptovateľný stav. Podobne ako v súčasnosti s prepisovateľnými DVD. Výrobcovia hardveru sú rozdelení do troch táborov a každý z nich podporuje ten svoj.
Modrý laser oproti súčasnému DVD bude schopný, vďaka spôsobu zápisu využívajúceho tenšiu bodovú laserovú stopu, na jediný nosič uložiť šesťkrát viac informácií. Tieto nosiče budú navyše prepisovateľné. Hardver síce bude nutné vymeniť, ale ten bude schopný čítať aj súčasné DVD. Medzi dvoma novými formátmi na báze modrého laseru sú rozdiely v kapacite. Štandard od Toshiby a NEC- u dokáže pohltiť 30 GB, zatiaľ čo Blue Ray až 50 GB dát. To znamená najmenej 2 hodiny záznamu s veľmi vysokým rozlíšením vo formáte MPEG2. Veľmi vysoká kvalita je dôležitá predovšetkým z pohľadu televíznych príjmačov s veľkou uhlopriečkou, či LCD panelov. Zákazníci, ktorí stavili na takéto zariadenia sa častokrát sťažujú, že kvalita signálu, ktorú dodáva DVD prehrávač nezodpovedá parametrom obrazoviek, či displejov v cene niekoľko stotisíc korún. DVD záznam naozaj neznesie porovnanie s televíznym vysielaním s vysokým rozlíšením (HDTV), ktoré je k dispozícii v niektorých ázijských krajinách. Na súčasné DVD je možné uložiť len necelých 20 minút záznamu s vysokým rozlíšením. Svoj štandard pripravujú aj taiwanskí výrobcovia elektroniky pod označením High Density DVD. Do výroby má byť uvedený pomerne rýchlo, aby sa podarilo zbaviť taiwanských výrobcov nutnosti platiť poplatky za iné formáty.
