sú komplimenty nevinným zločinom, ktorý nezanecháva po sebe nijaké obete.
Ak dôjde k takémuto „zločinu“, na oboch stranách – na lichotiacej i polichotenej – zavládne podľa Stengela dobrá nálada. Samozrejme, pripúšťa, že lichôtky nemusia byť vždy nevinné.
„Lichôtku by som definoval ako chválu s istým podtextom a účelom. Tým nechcem povedať, že je vždy falošná, nie je to však vylúčené. Je to niečo, po čom ľudia siahnu, ak chcú niečo dosiahnuť. A ak je to tak, nemusí to nevyhnutne znamenať zlú vec,“ vysvetľuje britský autor. Ľudia dnes však podľa neho nemajú na lichôtky čas a nevedia, ako ich prijať. „Obvykle máme sklon lichôtky odmietnuť. Na vine je naša skromnosť, možno však máme pocit, že prijať kompliment len tak nepatrí k dobrej výchove,“ tvrdí Stengel.
Pokiaľ však niekomu na kompliment len úsečne poznamenáte, že vám lichotí, z vašich slov cítiť, že si myslíte, že ten druhý preháňa, ba dokonca klame. Oveľa lepšie je odpovedať stručne napríklad „ďakujem“, prípadne „ste veľmi láskavý“, navrhuje Stengel. (tasr)
