seno… či rozprávok Z pekla štěstí. Inak ale vraj uprednostňuje reštaurácie s príjemným prostredím a pekne upraveným, chutným jedlom, kde sa môže aj dobre odreagovať.
„Keby to tak ale mohlo byť častejšie,“ vzdychá režisér. Častejšie ako príjemné posedenie v reštaurácii je totiž stravovanie v „bojových podmienkach“. „Pri filmovačkách niekedy nie je čas hľadať reštauráciu podľa vlastných predstáv. Často sa človek musí uspokojiť aj s ‘hospodou‘ nižšej cenovej skupiny. Veľmi dobré skúsenosti máme ale s catteringom, službou, ktorá nám prinesie obed priamo na pľac. Vždy nám dajú na výber niekoľko jedál a varia skvele.“
Radšej ako o svojich obľúbených reštauráciách však Zdeněk Troška rozpráva o svojich obľúbených jedlách. Ako vraví, najradšej má omáčky, jedlá zo strukovín, ale najmä všetky „echt“ české jedlá. Paradoxne, najlepším jedlom, aké mu vraj doteraz kto ponúkol, však nebolo ani „vepřo, knedlo, zelo“, ani nič z jeho obľúbených pokrmov, ale slovenské bryndzové halušky.
„Urobila mi ich manželka môjho priateľa, moderátora Eduarda Hrubeša, a boli také skvostné, že som si musel dvakrát pridať. Naozaj, nikdy som zatiaľ nič lepšie nejedol.“ (šim)
