FOTO - ISOLDA OHLMAUMOVÁ

Dnes o 19.00 v bratislavskom v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí vystúpi jeden z najvýznamnejších nemeckých básnikov a dramatikov ALBERT OSTERMAIER (1967), čerstvý nositeľ Kleistovej ceny. Jeho čítanie z vlastnej poézie bude na elektrickej gitare sprevádzať Bert Wrede. "To, čo robíme, nemá nič spoločné s lyrikou a džezom," hovorí Ostermaier. S trochou preháňania by sme štýl ich produkcie mohli označiť ako "plugged poetry" či intelektuálny hip-hop.

Ostermaier je autorom piatich zbierok básní a šestnástich divadelných hier. Momentálne píše pre Bazilejské divadlo libreto k opere Wolfganga Mitterera Crushrooms.

Tvorbu mladých, nielen nemeckých dramatikov výrazne poznačujú nové médiá, často film, čo je aj váš prípad. Z inšpirácií vymizlo divadlo. Prečo?

"Naša generácia vyrástla s novými médiami. Film sa stal celkom prirodzene naším estetickým slovníkom, stal sa pre nás asi najdôležitejším médiom. Určuje náš spôsob nazerania, našu definíciu skutočnosti a divadlo je miestom, kde sa to môže ukázať, kde s tým môžeme narábať. Ja však napríklad píšem hry, ktoré sú veľmi ovplyvnené filmom, ale aj hry, ktoré sa koncentrujú iba na divadlo, hercov, text a nič iné."

Môžete spomenúť svoje konkrétne vzory, vplyvy, silné inšpirácie?

"Moju motiváciu písať určite najsilnejšie ovplyvnil Georg Büchner, ktorý bol veľmi koncentrovaný na reč, ale jeho reč nie je nikdy l'art pour l'art, vždy zachytáva a vyjadruje spoločenskú realitu. Ďalej, prirodzene, Bertolt Brecht, pre spôsob, akým spájal revolučnosť, politickosť divadla s poéziou, ako reagoval na to, čo sa dialo v jeho dobe, a ako sa s tým vedel mediálne vyrovnať."

A z výtvarného umenia?

"Gerharda Richtera alebo Francisa Bacona a ich prerezávanie sa cez súčasnosť, to je veľmi dôležité. Ale pre mňa sa všetko môže stať inšpiráciou - vlastné pozorovania, orientácia v spoločnosti, literatúra, film, umenie."

Ako je to v súčasných textoch s morálkou?

"Morálna kvalita textu je v tom, že precízne vykresľuje, opisuje súčasnosť a tematizuje umenie vnímania, že si každý sám pre seba môže vyvodiť dôsledky. V mojej hre Pôvodca, kde som sa zaoberal zlom, vstupuje do hry politická dimenzia cez pozorovania, cez opis toho, čo sa stane, ako sa človek deformuje: bez toho, že by som hodnotil postavy."

Žijeme v trhovej spoločnosti. Ako písať, aby sme sa uplatnili a nestali sa efemérnym módnym tovarom?

"Treba písať najlepšie, ako vieme, pravdivo, s plnou vážnosťou a presnou rečou. Nesmieme sa nechať korumpovať, písať bez postoja. Je oveľa zaujímavejšie zisťovať, kde sú nebezpečenstvá, kde sú priepasti, čo sa deje, ako funguje systém, ako ho možno opísať. Tak aj Brechtove prvé, anarchistické hry majú oveľa väčšiu politickú silu ako neskoršie paraboly."

Viacerí nemeckí dramaturgovia sa sťažujú na diktát trhu, ktorý ich čoraz viac núti do nasadzovania osvedčených klasických titulov: ľudia vraj nemajú chuť chodiť na neznáme mená. Je to tak?

"V skutočnosti v Nemecku nežijeme v trhovom hospodárstve, lebo keby sme žili, divadlo by platil trh, a nie štát. A tak sme v tejto privilegovanej situácii povinní, kým máme verejné peniaze, robiť také veci, aké by sme inak robiť nemohli. Samozrejme, tak dobre a atraktívne, aby na to chodili ľudia."

Aké témy dnes môžu ľudí dostať do divadla?

"Ľudí zaujíma alternatíva k tomu, čo sa prezentuje vo verejných médiách. Divadlo má možnosť ukazovať tieto témy z mnohých strán bez komerčného tlaku v porovnaní s televíziou alebo s filmom. Musí byť citlivé na aktuálne témy, ale neverím, že to funguje tak, že teraz sú témou klony, a tak sa budú robiť hry o klonoch. Okrem toho divadlo už nemusí byť len priestor, kde sa uvádzajú hry, ale aj miesto filozofických diskusií, tematických podujatí, spoločenské miesto, naviazané na to, čo sa deje v meste."

Autor: Anna Grusková, Mníchov