FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
"Oni stvorili blues, ja ho iba pretváram," vysvetľoval SME americký hudobník, herec a spisovateľ GUY DAVIS svoju lásku k starým majstrom, ktorí v prvej polovici minulého storočia položili základy blues. V nedeľu večer v petržalskom "kulturáku" Zrkadlový háj vymenil čapicu s iniciálkami rodného New Yorku za slušivý klobúk, do akustickej gitary si zapichol červenú ružu a spustil viac ako dvojhodinový koncert, ktorým potvrdil, že si na pódiu vystačí sám. K tomu pridal zopár príbehov a bonmotov, napríklad aj o tom, že Bob Dylan je vlastne reinkarnový tučný černošský kazateľ. Na prvom mieste však pútala jeho hudba. Hlboký a rozľahlý hlas, dve akustické gitary a kvílivá ústna harmonika vo vlastných skladbách, tradicionáloch či starých piesňach od Blind Lemona Jeffersona, Roberta Johnsona alebo Blind Willieho McTella zaviedli publikum až niekam k rieke Mississippi, kde táto hudba začiatkom minulého storočia vznikala.Prečo hráte sám?
"Pretože mám v sebe tak veľa hudby. Tak to môžem robiť aj sám."
Vedeli by ste to spresniť?
"Mám rád, keď zoberiem do ruky gitaru a znie to ako veľký orchester. Gitara má v sebe basu, rytmus, sólo a, samozrejme, netreba zabudnúť na spev. Asi takto vzniklo blues v Amerike pred sto rokmi - jeden muž, jedna gitara a jeden klobúk, presne taký, aký mám na hlave. Tak sa zrodila tradícia akustického blues, a to je tradícia, ktorú mám veľmi rád."
Na vašich koncertoch často sprevádzate piesne krátkymi historkami a postrehmi. Sú pre vás slová rovnako dôležité ako hudba?
"Veľmi rád rozprávam príbehy. Pomáhajú mi, aby ľudia viac pochopili, o čom spievam."
Blues je opradené mýtmi a legendami. Zaoberáte sa nimi?
"Najväčšou legendou je tá, podľa ktorej Robert Johnson stretol na križovatke diabla (pozn. red. - podľa legendy zapredal tento černošský bluesman dušu diablovi, aby sa stal geniálnym gitaristom). Poviem vám pravdu. Ešte som nestretol čierneho Američana, ktorý nestál na podobnej križovatke. Všetci sme tam boli a všetci sme už raz stretli rohatého."
V divadle ste stvárnili postavu tohto legendárneho bluesmana, o ktorom sa vie dnes veľmi málo. Ako ste sa vcítili do tejto úlohy?
"Keď mi ponúkli túto úlohu, o Robertovi Johnsonovi som nič nevedel. Pomohol som si tak, že som obkukal správanie svojho kamaráta, tiež bluesmana, ktorý vie zbaliť ženské až diabolským spôsobom. Myslím, že to na javisku fungovalo."
Johnsona vraj otrávil nejaký žiarlivý manžel.
"Áno. Bol tak na ženy, že zabúdal na bezpečnosť a vypil jed, ktorý mu niekto namiešal do nápoja."
Podľa biografií ste sa presadili skôr ako divadelný a filmový herec. Prečo?
"Hudbu som hral odjakživa. Aj skôr, než ma cez filmy a divadlo spoznalo veľa ľudí."
Povedali ste, že v začiatkoch ste sa najviac naučili od jedného deväťprstého bluesmana, ktorého ste stretli vo vlaku. Vedeli by ste povedať o tomto stretnutí viac?
"Chýbal mu jeden prst na pravej ruke a naučil ma špeciálnu techniku. Bola to najlepšia hudobná lekcia, akú som kedy dostal."
Prečo?
"Povedal mi, že musím využiť všetko, čo mám, aby som z toho dostal hudbu. Chýbal mu prst, ale vôbec som si to počas jeho hrania nevšimol. Odvtedy sa riadim tým, že musím využiť všetko, čo mám."
Čo môže priniesť blues do dnešnej modernej doby?
"Blues už nie je takou provokujúcou a inšpirujúcou hudbou ako v minulosti. Patrí skôr do múzea. Pokryl ho prach a piesok, tak ako staré egyptské pyramídy s múmiami. Keď sa vám však podarí tie nánosy obdobia odhrabať, nájdete tam poklady."
Považujete sa za strážcu tradície?
"Myslím, že typ blues, ktorý hrám, treba udržiavať pri živote. Je tu stále veľa bluesových skupín, ktoré využívajú hlučné elektrické gitary. Ja sa však držím koreňov."
Aký máte názor na biele blues?
"Bieli hudobníci dokážu zahrať blues fantasticky, dokonca fenomenálne, ale bieli ľudia nikdy nebudú černochmi. Nikdy nemôžu pocítiť, čo to znamená, ak vám niekto povedal, že ste neger a že máte za sebou čiernych predkov. A to je to, odkiaľ táto hudba pochádza. Negerská hudba."
