Prečo nás prekvapuje, že sa aj medzi vodičmi nájdu nájdu ľudia ochotní obetovať námahu a čas pre druhých?

Ak si uvedomíme aká uponáhľanosť, nevraživosť a agresivita panuje na slovenských cestách, je to obdivuhodné.

Aj ja stretávam ľudí s podobnými vlastnosťami. Myslím jednu aj druhú skupinu. Strávila som so svojou ratolesťou dvanásť dní na chirurgii. Za ten čas priviezli sanitky štyri zranené deti, väčšinou z bratislavských ulíc. Matematicky vyjadrené, každý tretí deň nastane kolízia auto - dieťa. Starostlivosť lekárov a sestričiek bola úctyhodná, chcem spomenúť iné. Rodičia pri pohľade na dieťa po dopravnej nehode začnú horúčkovito premýšľať, kde sa nachádza to ich, či náhodou nejde po ulici a náhodou mimo prechod, na červenú a podobne.

Áno, všetci vieme, že deti sú v mestskej premávke nevyspytateľný prvok. A aj najviac ohrozený. Vzrastom nižšie, s nestálou a prelietavou pozornosťou, vidiac na druhej strane cesty kamaráta alebo prichádzajúcu električku, zabudnú na všetko a vbehnú rovno pod auto. Horor.

Na chirurgii ležalo s nami dieťa s niekoľkonásobnou fraktúrou panvy po zrážke s autom. Podľa matky, skupinka ľudí na zastávke vypovedala o neprimeranej rýchlosti. Tri dni po nehode prišiel "maróda" navštíviť šofér. Svojím "ľudským" prístupom urobil hlboký dojem na matku, aj okolie. Bez pozdravu a predstavenia sa zamieril k matke, ktorá držala dieťa za ruku. Opatrný, očividne v strehu, nervózne tľapol dievčinu po boľavom kolene pýtajúc sa na jej zdravie. Spomienka na návštevu poisťovne ho zrejme strašila natoľko, že si nahlas posťažoval na zúfalý stav svojho auta. Odprezentoval svoju verziu nehody, potvrdenú dvoma svedkami a odišiel. Nedostatok empatie alebo zbabelosť, strach zo zodpovednosti za svoje činy?

A ako to súvisí s blížiacim sa autosalónom? Vývoj v tomto odvetví priemyslu ide dopredu míľovými krokmi. Nové modely, nabité špičkovou technikou, dosahujú úžasnú rýchlosť, pohľad na ich dizajn, výbavu a jazda vyvolávajú v motoristoch vzrušenie a šťastie. Ale ľudia čo sa pohybujú po cestách alebo okolo nich, svoj vývoj už ukončili pred desiatkami tisíc rokov a hmatateľný vývojový pokrok sa prejaví zase len po tisíckach rokov. Čiže výzorom a správaním asi zostanú naďalej tým čím sú - chodcami. (bp)