Počet áut a teda aj šoférov na našich cestách zo dňa na deň rastie. Úmerne tomu narastá aj počet dopravných nehôd a väčšina vodičov sem-tam zaplatí aj pokutu: za nesprávne parkovanie, za prasknuté čelné sklo, za prekročenie rýchlosti. Ale nájdu sa aj vodiči bezohľadní, ktorí šoférujú tak, akoby na ceste boli sami.

Policajti bdejú nad dodržiavaním predpisov a udeľujú pokuty - mnohí si však myslia, že neplatia tí, ktorí sú na cestách skutočne ohrozením, ale iba tí, ktorí majú staršie auto, málo peňazí a známostí.

"Vždy keď vidím takého hlupáka, ktorý si to vyrazí z bočnej cesty s kvílením pneumatík, hovorím si, že by sme to mali mať ako v Nemecku: za každý vážny prečin "cviknutý" bod vo vodičáku. Vycvikajú ti všetky, prídeš o preukaz," vysvetľuje tridsať- osemročný taxikár Miro. "Lenže u nás by aj tak o vodičák prišli iba obyčajní ľudia."

Väčšina šoférov neverí na kontroly

A tak si "normálni" ľudia pomáhajú napríklad sledovaním rozhlasových staníc, ktoré vysielajú správy o policajných kontrolách. Dopravná polícia tvrdí, že vysielanie takýchto správ v médiách nepovažuje za marenie výkonu svojich právomocí. Naopak, tieto informácie majú preventívny účinok, pretože upozorňujú, že na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky dozerajú policajti, a tak si vodiči dávajú väčší pozor a jazdia podľa predpisov a znižuje sa dopravná nehodovosť.

Šoféri však spravidla nevnímajú policajné kontroly pozitívne. "Kontroly slúžia najmä na šikanovanie vodičov a vyberanie pokút," myslí si Miro. "Staršie autá zastavujú každú chvíľu a vždy si niečo nájdu. A okolo len tak svištia bavoráky a džípy."

Aj policajt je len človek

Mnoho vodičov sa snaží po spáchaní priestupku s policajtmi dohodnúť. Päťdesiatnik Dušan sa spolieha na dobrú vôľu príslušníkov polície. "Vychádzam z toho, že aj policajt je len človek a hádať sa celý deň so šoférmi nie je nič príjemné," hovorí svoj recept. "V peňaženke mám vždy pripravenú menšiu sumu, aj keď som si vedomý, že som porušil predpisy, tak sa nerozčuľujem. Priznám si chybu, trošku zažartujem a ešte nikdy som nemusel zaplatiť takú taxu, akú stanovil policajt na začiatku."

Súdny znalec Marián Rybiansky má iný názor. "Policajti majú dosť prísne interné predpisy, nie všetko môžu riešiť dohovorom." Ani 45-ročný Jozef z Nitry si nemyslí, že sa dá vždy z pokuty vykrútiť. "Ale keď ma policajt zastaví a spýta sa: tak čo s vami?," odpovedám: "prosím vás, vyhrešte ma a ja to už nikdy nespravím."

Podľa predpisov je skutočne policajt oprávnený riešiť zistený priestupok aj dohováraním. Zákon o priestupkoch hovorí, že policajt môže v blokovom konaní uložiť pokutu do výšky 2000 korún - ak je priestupok spoľahlivo zistený, ak nestačí dohováranie a obvinený je ochotný zaplatiť pokutu na mieste. "Každý priestupok sa hodnotí individuálne, prihliada sa na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, mieru zavinenia a po- hnútky páchateľa," hovorí tlačová hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Miháliková. "Existuje sadzobník pokút, ale ten má iba odporúčajúci charakter."

Za priestupok môžete zaplatiť aj šekom

Niektorí vodiči však odmietajú platiť za priestupky na mieste a predpisy umožňujú aj iné riešenie. Ak niekto nemôže zaplatiť hneď, policajt vypíše blok na pokutu a poštovú poukážku. Tú treba zaplatiť do 15 dní. Výška pokuty má ostať nezmenená.

A čo keď šofér s uložením pokuty nesúhlasí a nechce ju zaplatiť?

"Vtedy s ním policajt spíše oznámenie o dopravnom priestupku, kde priestupca uvedie dôvody svojho nesúhlasu a potvrdí ich podpisom," vysvetľuje Miháliková. "Oznámenie sa prerokuje na príslušnom dopravnom inšpektoráte."

Tento rok má polícia v Bratislave hlásených priemerne 36 dopravných nehôd denne.

Takmer každé ráno sa niekde súvislý prúd áut zauzlí, keď obchádza búračku. Obďaleč postáva nervózny šofér, ktorého čakajú nepríjemné chvíle - prinaj- menšom jednačky so servisom a poisťovňou.

V tejto situácii treba starostlivo zvážiť krok za krokom. Aj keď ste riadne poistení, nesprávnym postupom sa môžete pripraviť o veľkú sumu peňazí. Poisťovne totiž ochotou platiť neoplývajú.

A na to treba myslieť už pri uzatváraní poistnej zmluvy. V prvom rade treba pozorne prekonzultovať, na čo presne sa poistenie vzťahuje. V zmluve by mali byť uvedené jednotlivé položky (disky, pneumatiky, lak, rádio, doplnky a podobne). Pri nehode musíte presne dodržať postup, aj tak sa však väčšinou nevyhnete prieťahom a vybavovačkám. A pri oprave v servise platí: auto treba uviesť do pôvodného stavu.

Zlú skúsenosť so službami poisťovne mala aj 30-ročná Eva. Uprostred pracovného času zistila, že jej takmer nové auto na parkovisku nabúrali. Nasledoval kolotoč: čakanie na policajta, ktorý udalosť zdokumentoval, na odťahovku, ktorá nepojazdné auto odviezla do opravovne, na obhliadku likvidátora z poisťovne, ktorý urobil obhliadku a zápis. Ale skutočné problémy nastali neskôr v poisťovni. "Doniesla som účet zo servisu a oni spochybnili jednu položku za druhou," rozčuľuje sa Eva. Poisťovňa nechcela uhradiť napríklad brúsenie a lakovanie nového nárazníka. Referent tvrdil, že to sú nadštandardné služby, ktoré servis nemusel urobiť a preto ich poistka nehradí. "Doniesla som im potvrdenie zo servisu, že to je bežná úprava náhradného dielu, dokonca aj potvrdenie od výrobcu, ale oni tvrdili, že servis aj výrobca si môžu vymýšľať, čo chcú, ale oni to uznať nemusia. A ešte sa mi referent vysmial, že som určite búrala po prvýkrát, keď v tom ešte neviem chodiť." A tak sa Eva dodnes s poisťovňou sporí o vyplatenie nemalej sumy, vrátane preplatenia spoluúčasti. .

Ľudia znalí veci tvrdia, že takéto prieťahy sú bežné. Ale každý sa musí domáhať svojho práva - poisťovňa nikomu sama peniaze nepošle.