Jana Bžochová-Wild je divadelnou kritičkou a docentkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde prednáša anglické a nemecké divadlo. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä tvorbe Williama Shakespeara. FOTO - ANNA LUPTÁKOVÁ
V Divadelnom ústave Bratislava vyšla kniha slovenskej teatrologičky JANY BŽOCHOVEJ-WILD pod názvom Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak. Je to už autorkina tretia knižná publikácia na shakespearovskú tému (predtým Hamlet: dobrodružstvo textu, 1998; Úvod do shakespearovského divadla, 1999).
Shakespearovu Búrku poznáme ako romancu, ktorá sa odohráva na začarovanom ostrove.
"Je to príbeh vladára Prospera, ktorý sa po mocenskej intrige svojho brata zachránil s dcérou Mirandou na pustom ostrove, kde ju vychoval, a keďže bol mágom a študoval tajné vedy, pričaroval jej ženícha, intrigánom odpustil a vrátil sa domov vládnuť. V analýzach vážených kritikov si prečítame, že Prospero je jedna z najúžasnejších shakespearovských postáv, že je ideálnym vladárom a Miranda je stelesnením ideálnej ženy."
Vy ste mali z textu iný pocit?
"Keď sa pozorne začítate do hry, nie a nie sa zbaviť pocitu, že tento otec svoju dcéru neznesiteľne komanduje a kontroluje, že ju odovzdáva princovi ako svoj majetok a že ona tu v rozhodujúcich chvíľach mlčí. A tu sa začnú pochybnosti."
Podtitul vašej knihy je Shakespearova Búrka inak. To "inak" znamená teda kritické videnie postáv?
"Pohľad inak nespočíva v kritike postáv: nejde o to, či im priradíme znamienko plus alebo mínus, ale o to, aké otázky si začneme klásť. Napríklad: Prečo sa tu vôbec nespomína Mirandina matka? A ako to, že otec sa chváli svojou dcérou a zároveň ironizuje jej neskúsenosť? A nepripomína Prosperova mágia skôr tyranizovanie? Aká je v tejto hre konštrukcia rodiny? Všemocný otec, neprítomná matka, zmanipulovaná dcéra. A naším ideálom že by mala byť vláda autokrata?"
To je rozprávkový rámec, do ktorého autor zasadil príbeh.
"Áno, a zdá sa, že by sme to mali brať ako samozrejmosť. A to ma práve zaujímalo: pozrieť sa na Búrku nie z hľadiska toho, s akými témami sa zjavne obracia na čitateľa, ale problematizovať to, čo je v nej zdanlivo nepochybné a prirodzené. Lebo model sociálnych vzťahov v hre nám nie je ľahostajný. Ten akože prirodzený rámec nesie v sebe politikum, takisto ako obrázky ideálnej prirodzenej rodiny v detských šlabikároch: mama varí a otec číta noviny - aj to je politické posolstvo."
Prečo ste sa rozhodli pre cestu spochybňovania samozrejmostí?
"Keď spochybníme samozrejmosti, môžeme cez Shakespearov text uvažovať aj o tom, ako to vyzerá napríklad s našou predstavou rodiny, muža a ženy, lásky, výchovy, vzdelania, autority, vlastného a cudzieho."
Aké argumenty pre takéto uvažovanie prinášate vy?
"Vychádzam najmä z poznatkov kultúrnej antropológie a feministických kultúrnych vied. Myslím si, že nestačí skonštatovať, že v Búrke sa matky odsúvajú alebo démonizujú, že otec je patriarcha a dcéra vychovaná k nesamostatnosti a nevedomosti. Mňa zaujímalo ísť ďalej a hľadať historické súvislosti. A to bol fascinujúci proces: odkrývať, ako Shakespearov text opakuje dobovú prax rodiny, výchovy, uzatvárania manželstva, ako fixuje konkrétne predstavy o láske, dvorení, autorite, o vzťahu k cudziemu. A aké presvedčovacie stratégie pritom používa."
Takže siahate hlboko do kultúrnej histórie. Myslíte si, že všetky zdanlivo prirodzené kategórie treba historizovať?
"Áno. Rodina pred štyristo rokmi fungovala inak ako dnes; byť mužom alebo ženou sa spájalo s inými sociálnymi normami, aj láska a manželstvo sa chápali inak, výchova dcér sa orientovala na iné hodnoty než výchova synov. A všetky tieto dobové kultúrne praktiky Shakespearov text v sebe nesie."
Napríklad?
"Trebárs zistíte, že postava otca je natoľko nedotknuteľná, že napokon ani jeden zo Shakespearových najväčších zloduchov nie je otcom: otcovská autorita bola posvätná. Alebo predstava, že ženy majú na verejnosti mlčať: bolo to pred štyristo rokmi alebo to poznáme ešte aj z vlastnej skúsenosti? Tak text hry mimovoľne predstavuje aj akési médium premenlivých sociálnych a kultúrnych praktík. A podprahovo sprostredkúva aj politické posolstvá, voči ktorým by sme si mali pestovať citlivosť a nepodceňovať ich."
Pred troma rokmi sa Búrka hrala v Slovenskom národnom divadle. Približne v tom čase ste aj vy začali pracovať na svojej knihe. Sú tu nejaké súvislosti?
"Premiéra Búrky v SND bola práve v čase, keď som si tento text pripravovala na vedecký pobyt v Cambridge. Vidieť hru na javisku bolo podnetné v tom zmysle, že som si overila fungovanie mnohých stereotypov. Vidí sa mi, že podobne ako Shakespeare v čase písania Búrky aj my dnes stojíme na rozhraní epoch a v našej spoločnosti popri sebe existuje viacero aj protichodných predstáv o sociálnych vzťahoch a autorite. O to aktuálnejšie môže byť uvažovanie o nich - a dúfam, že aj cez starý text Williama Shakespeara."
