ý otvor vtáčích búdok má smerovať na východ alebo juhovýchod.

Mišpuľa nemecká je menej známy druh jadrového ovocia. Najvhodnejší termín na jej vysádzanie je marec. Mišpuľu vysadíme do rohu záhrady, kde jej kvety budú plniť aj úlohu okrasného kríka. Veľmi dobre znáša polotieň. Korunu zostrihneme tak ako pri ostatných jadrovinách. Miesto štepenia musí ostať pri vysádzaní nad zemou, aj keď sa mišpuľa často pestuje ako pravokoreňová. Pri voľbe stanovišťa pamätáme na to, že tento ker dosahuje výšku až tri metre.

Hlávkový šalát, ktorý sme vysadili do malého skleníka koncom februára, stačí zavlažovať málo, až pokým sa nezačnú tvoriť hlávky. Rastliny by inak vytvorili plytký koreňový systém. Okrem toho kropenie nadzemných častí podporuje napadnutie chorobami. Pri silnom slnečnom žiarení skleník vetráme. V posledných marcových dňoch, keď šalát začína tvoriť hlávky, rastliny prihnojíme dusíkom (5 gramov na štvorcový meter), a to najlepšie vo forme 0,3-percentného roztoku.

Pri pestovaní tymiánu môžeme rátať s dobrými výsledkami iba na slnečných stanovištiach chránených pred vetrom. Vďaka menšiemu vzrastu sa tymián hodí na obrubu záhonov. Na pôdu nemá zvláštne nároky, stačí ak nie je kyslá a je bohatá na humus. Hodnota pH pôdy musí byť trvalo vyššia ako 6,5.

Pravokoreňový vinič si môžeme namnožiť aj sami, keď v záhrade rastie hodnotný ker. Dlhý silný letorast, ktorý vyrastá na viniči, v tomto mesiaci ohneme čo najviac k pôde a prihrnieme zeminou. V zemi ho potom upravíme tak, aby bolo vidno iba dve vyzreté očká. Všetky vyššie vyrastajúce očká odstránime. Výhon ohnutý do pôdy počas roka zapustí korene. Do budúcej jari tak získame dobre zakorenenú sadenicu. Ak pôdu okolo takto upraveného letorastu obohatíme kompostom, vytvorí sa mohutný koreňový bal, ktorý podstatne uľahčí neskoršie ujatie sa sadenice. (pav)