Na jar by sme nemali rýľovať pôdu na dve dĺžky rýľa (dvojvrstvové rýľovanie) na hriadkach zeleniny, keďže nestačí pred sejbou dostatočne uľahnúť. Jednoduché rýľovanie pod mrkvu, petržlen a paštrnák treba urobiť najmä na hlinitých a ílovitých pôdach. Využívame ho k základnému hnojeniu pred sejbou kvôli dôkladnejšiemu premiešaniu granulovaných priemyselných hnojív s pôdou. Organické hnojivá k hlúbovej zelenine sme mali do pôdy zapracovať ešte v jeseni.
Rýľujeme čo najskôr na jar. Pôda však musí byť "zrelá", dostatočne presušená, ale nevysušená. Pri obracaní sa hrudy musia rozsýpať na jednotlivé agregáty. Rýľovaním mokrej alebo vysušenej pôdy ničíme jej štruktúru. K niektorým druhom zeleniny, napríklad k hrachu, fazuli a cibuli stačí priemyselné minerálne hnojivá zapracovať do pôdy len rýľovacími vidlami. Podobne môžeme pripraviť pôdu na záhonoch aj pre letničky. Ak sme nestačili kyslú pôdu v jeseni povápniť, urobíme tak na jar. Mletý vápenec stačí rozhodiť po povrchu a jemne ho zapracovať do pôdy hrabľami alebo motykou.
Na jar musíme urovnať povrch pôdy na väčšine hriadok zeleniny. Urovnanie hrabľami spájame s prekyprením jej povrchu. Tak chránime zimnú vlahu v pôde pred vyparovaním. Urovnávanie povrchu pôdy má význam aj pre rovnomerné vzchádzanie semien.
Odstránenie buriny pripadá do úvahy len na miestach, ktoré neboli mechanicky ošetrené v jeseni. V mnohých oblastiach však niektoré druhy buriny vyklíčia a vyrastú aj pri nízkych teplotách na jar. Burinu treba vtedy odstrániť aj s koreňmi a poplazmi. Na to používame motyku alebo špeciálny kyprič. Burinu likvidujeme aj z okolia trvaliek. Odčerpáva im totiž vodu a živiny z pôdy. Mnohé druhy buriny pôsobia aj alelopaticky a potláčajú rast okolitých rastlín svojimi exudátmi, ba aj tienením.
Na jar môžeme pôdu aj nastielať. Nastielame čerstvo pokosenou trávou, vytrhanými burinami alebo slamou okolie kmeňov ovocnín. Užitočné je i nastielanie pôdy v jahodovisku a malinisku.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
