V záhradkách pestujeme paradajky z priesad. Priesady si pripravujeme sejbou od začiatku marca, aby boli schopné na sadenie aj koncom apríla. Ak chceme mať istotu, že vysadené priesady nezamrznú, sadíme ich od 11. do 25. mája. Vtedy sejeme osivo na predpestovanie priesad od konca marca do polovice apríla. Kvalitná priesada nemá byť vyššia než 0,2 až 0,3 metra.
Vzdialenosti rastlín pri výsadbe závisia od odrody a spôsobu pestovania. Na väčších plochách sa sadia priesady do dvojriadkov na záhony v spone 1,25 až 1,40 + 0,35 až 0,40 x 0,20 x 0,40 metra po jednej rastline. Sadia sa ručne. Osem až desať dní po vysadení sa porast prekontroluje a chýbajúce rastliny sa nahradia z rezervy priesad.
Počas vegetácie treba najmä v skorších štádiách rastu plečkovať a okopávať.
Paradajky sú náročné na vlahu. Od sejby po kvitnutie potrebujú 15 až 20 milimetrov vody, od začiatku kvitnutia do vytvorenia prvých plodov 30 až 40 milimetrov, od vytvorenia prvých plodov do začiatku dozrievania 140 až 150 milimetrov a od začiatku do konca zrenia 100 až 110 milimetrov. Pri zavlažovaní treba dbať na to, aby sa voda nedostávala zbytočne na listy. Pri menšom rozsahu pestovania sa odporúčajú rastliny paradajok vyväzovať k opore, bez ohľadu na to, či sú to nízke alebo vysoké odrody. Takto dosiahneme výrazne lepší zdravotný stav porastu. V prípade potreby sa reguluje výskyt chorôb a škodcov. Medzi závažné choroby patrí fytoftóra zemiaková a zo škodcov pásavka zemiaková.
Pri paprike prevláda pestovanie z predpestovaných priesad. Priesady sa môžu dopestovať vo vykurovaných chránených priestoroch, rôznym spôsobom. Pri malých množstvách sa semeno môže siať do debničiek. Keď majú rastliny 2 až 3 pravé listy, treba ich presadiť na záhony v skleníkoch, vo fóliovníkoch alebo do zakoreňovačov a kvetináčov. Priesady sa pestujú aj tak, že sa semeno vyseje priamo na hriadky vykurovaného fóliovníka alebo skleníka. Ak sa vysieva osivo na vzdialenosť 50 x 40 až 50 milimetrov, rastliny už netreba presádzať - dorastú na mieste výsevu. Priesada má byť nižšia - 0,10 až 0,12 metra, husto olistená s ôsmimi až desiatimi listami, so stonkou s priemerom 3 až 5 milimetrov a s dobre vyvinutou koreňovou sústavou. Pri vytrhávaní priesad na sadenie treba dbať, aby sa neotriasla pôda z koreňov. Pred vytrhávaním ich treba poliať. Pri preprave priesady prikrývame vlhkou handrou alebo vlhkou netkanou textíliou, aby predčasne nezvädli.
Priesady sa sadia do dôkladne pripravenej pôdy v druhej polovici mája po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Vysádzanie treba dokončiť do konca mája. Papriku sadíme do sponu 0,50 až 0,60 x 0,25 až 0,40 metra po jednej rastline. Týždeň po vysadení začíname porast kontrolovať a dosádzať namiesto neujatých jedincov. Asi týždeň po dosádzaní môžeme dosádzať druhý raz. Na to treba počítať s rezervou priesad 20 až 25 percent. Paprika je citlivejšia na chlad ako paradajky, preto sa jej dobre darí na nastielanej pôde. Častejšie ako pri paradajkách sa pri nej uplatňuje nastielanie pôdy čiernou fóliou, čiernou textíliou a prikrývanie vysadených priesad textíliou.
Zavlažovať treba dávkami 15 až 30 milimetrov vody asi desaťkrát. Prvú dávku vyžaduje paprika pri sadení, ďalšiu po ujatí a dosádzaní, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas rastu plodov a dozrievania až po zber počítame s niekoľkými ďalšími dávkami. Po každej závlahe by sa pôda mala prekypriť plečkovaním a okopávaním. Zároveň sa môžu zapraviť aj priemyselné hnojivá.
Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD.,
VÚZ Nové Zámky
