Julie (Ludivine Sagnierová). FOTO - INTERSONIC
Voda má v snoch zvyčajne sexuálny význam. Vo filmových snoch bez výnimky. No francúzsky filmár Francois Ozon v anglicky hovorenom filme Swimming Pool vytvoril aj svojráznu variáciu ľúbostnej drámy Jacqua Deraya La Piscine (Bazén) z roku 1969. Rovnaké je nielen miesto, prázdninová vila na juhofrancúzskom Provensálsku - ale i postavy: zrelí muži, zrelé ženy, mladučká dcéra hlavnej mužskej postavy. A smrť. Ak v La Piscine mladú ženu hrala vtedy dvadsaťtriročná vo Francúzsku žijúca rodená Angličanka Jane Birkinová, v Swimming Pool hrá staršiu ženu päťdesiatosemročná vo Francúzsku žijúca rodená Angličanka Charlotte Ramplingová.
Vo filme Osem žien kriminálny žáner poslúžil ako zámienka na rozohranie napínavej hry vzťahov, vykreslenie ôsmich charakterov. Teraz Ozon využíva formálne znaky erotického trileru, no porušuje základné pravidlá. Nielenže sa nedozvieme, kto je vrah, ale napokon si nemôžeme byť istí ani tým, čo sme vlastne videli. Film sám je bazén! Ako opak hollywoodskej prvoplánovosti a doslovnosti nám ponúka navonok síce pokojnú a lákavú, v skutočnosti však bezodnú a zradnú hladinu, vrhne nás do nej a my musíme po celých 103 minút buď plávať, alebo (ak nie sme pripravení či necháme sa šokovať) klesneme na dno a utopíme sa v driemotách.
Diváci sa delia na nadšených a znechutených, podobne ako v prípade von Trierovej Tanečnice v tme. No spisovateľka Sarah Mortonová vynikajúcej Charlotte Ramplingovej viac pripomína Eriku Kohutovú (Isabelle Huppertová) zo škandalóznej drámy Michaela Hanekeho Pianistka. Nielen preto, že Huppertová, Ramplingová a koniec-koncov i Sagnierová sú Ozonove obľúbené herečky. Skôr pre tajomstvo, ktoré spisovateľka Sarah i pianistka Erika ukrývajú, pre ich posadnutosť, nutkavé správanie.
Veď i Sarah, ktorá prišla z Londýna do prázdninovej vily svojho vydavateľa hľadať stratenú inšpiráciu, sa len navonok prejavuje ako prísna, odmeraná, chladná. Jej citové puto k vydavateľovi Johnovi Bosloadovi skôr len tušíme, podobne ako jej nevyhorené, tajené vášne. Vpád vydavateľovej dcéry Julie (Ludivine Sagnierová) do ticha vidieckeho domu ju vyvedie z rovnováhy. Julie je bezohľadná, živelná, bez zábran - akoby starnúcej spisovateľke naprotiveň. No i ona ukrýva v hlbinách tajomstvá. Julie pôsobením spisovateľky zvážnie, Sarah pod vplyvom dievčiny začína prejavovať svoju odvrátenú tvár. Dva rozdielne, protikladné charaktery sa zbližujú, aby napokon splynuli v spolupáchateľstve a spoluvine.
Ozon je znalec a ctiteľ ženskej krásy. Podobne ako v predchádzajúcich filmoch ju odhaľuje, predvádza. Nejde len o krásu tela (hoci aj tú nachádza v oboch postavách i herečkách), ale predovšetkým o estetický pôžitok z drobnokresby ženskej duše. Je to však obojsečná zbraň. Ak vás krása ženskej duše neosloví, alebo ak ste sa do kina nechali zlákať trblietavým vábením žánru erotického trileru, budete sa možno po záverečných titulkoch cítiť oklamaní, podvedení, urazení, zmätení. Ako keby ste v detskom bazéne zazreli plávať žraloka.
