Kasačný súd, ktorý je najvyššou súdnou inštanciou v krajine, včera potvrdil, že trestná imunita prezidenta sa v čase výkonu mandátu vzťahuje tak na stíhanie, ako aj na svedectvo. Prezident sa dostaví pred vyšetrujúceho sudcu iba v prípade, že bude sám chcieť.
Rozhodnutie Kasačného súdu ukončilo niekoľkomesačnú polemiku právnych expertov, ktorí sa preli, či sa imunita vzťahuje i na svedectvo. Chirac totiž s odvolaním sa na imunitu odmietol pred súdom vypovedať v niekoľkých prípadoch podozrenia z korupcie z rokov 1977 až 1995, keď bol parížskym starostom.
Rozhodnutie súdu má pre Chiraca zásadný význam. Neogaullistický prezident sa totiž chystá do boja o obhájenie mandátu vo voľbách budúci rok na jar, v ktorých by sa mal, ako sa čaká, stretnúť so socialistickým premiérom Lionelom Jospinom. V súčasnosti má lepšiu východziu pozíciu Chirac, ktorému výrazne stúpla popularita po atentátoch v Spojených štátoch. Kasačný súd dal za pravdu najvyššiemu štátnemu zástupcovi Regisiovi de Gouttesovi, podľa ktorého by sa mal prezidenta pýtať vyšetrujúci sudca iba za okolností striktne stanovených v ústave, ako je vlastizrada. Právnik Guy Lesourd však minulý týždeň počas vypočutia ohľadne prezidentskej imunity tvrdil, že možno viesť vyšetrovanie i v prípade prezidenta, pretože v očiach zákona sú si všetci rovní.
68-ročný Chirac na jar odmietol vypovedať na otázky vyšetrujúceho sudcu ohľadne ilegálneho financovania svojej strany Združenie pre republiku (RPR) prostredníctvom parížskej radnice. Rovnako tak odmietol v lete hovoriť s vyšetrovateľmi, ktorí sa zaoberajú jeho nejasne platenými súkromnými cestami za hruba tri milióny frankov (cez 16 miliónov korún).
V Chiracov prospech sa na začiatku septembra vyslovil aj parížsky odvolací súd, ktorý zrušil prerokúvanie prípadu financovania RPR. Tribunál vyhlásil vyšetrovanie za neplatné, pretože niektoré zistenia boli získané nezákonnými prostriedkami. (čtk)
