Dnes bude orgánom Európskej únie predložená správa z monitoringu ochrany menšín na Slovensku. Výsledky monitoringu jednotlivých oblastí tvoria podklady na vypracovanie pravidelného hodnotenia kandidujúcich krajín, ktoré Európska komisia zverejňuje v novembri.

Tohtoročný monitoring ochrany menšín na Slovensku sa venuje hlavne diskriminácii Rómov a je veľmi kritický k práci vlády, ktorá nielenže nemá účinný program na ochranu menšín, ale nedodržiava ani už schválené opatrenia.

Rovnosť nie je zaručená

Z viacerých systémových nedostatkov správa poukazuje na neúčinnosť Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny. Stratégia sa okrem iného vraj nezaoberá otázkami, ktoré predostrela Európska komisia. Hoci stratégia uznala, že Rómovia sú u nás diskriminovaní, nevedela analyzovať zdroje diskriminačných postojov v spoločnosti ani navrhnúť opatrenia proti nim.

Slovensku sa vyčítajú aj nedostatky v zákonoch: „Jestvujúca legislatíva nezabezpečuje komplexnú ochranu proti diskriminácii, ako to požaduje smernica o rovnosti rás.“

Pozícia splnomocnenca na riešenie problémov rómskej menšiny je formálna: „Nemá právomoc na efektívny výkon svojej funkcie.“

Monitoring taktne naznačil aj to, že vládny Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie je iba formalita: „Vláda prijala len málo opatrení na uskutočnenie svojho akčného programu.“

Politici a Rómovia

Rozsiahlu časť správa venuje spoločenskej atmosfére, ktorú ovplyvňujú aj verejní činitelia. Európska komisia si prečíta slová starostu obce, ktorej súčasťou je rómska osada: „Jediným riešením cigánskeho problému na Slovensku je všetkých ich vystrieľať.“

Slovenskú politickú špičku reprezentujú vyhlásenia poslanca Víťazoslava Morica o plodení debilov a potrebe rezervácií. HZDS bude v správe reprezentovať výrok jej poslanca Michala Drobného, že najlepšie riešenie rómskej otázky bolo za vojnového fašistického štátu a že Rómovia žijú ako kobylky. Monitoring si všimol aj protirómske postoje bývalého podpredsedu vlády pre európsku integráciu Pavla Hamžíka a predsedu strany Smer Roberta Fica.

Legislatíva

Hoci ústava obsahuje všeobecné antidi-skriminačné ustanovenie, ktoré sa objavuje v ďalších 11 zákonoch, žiaden z nich neobsahuje definíciu priamej alebo nepriamej diskriminácie. Pravidená Správa Európskej komisie za rok 2000 uvádza, že Slovensko musí do svojej legislatívy zaviesť smernicu o rovnosti rás. Slovenská vláda síce priznáva tento nesúlad a na návrhu zákona sa vraj pracuje, v júli 2001 však stále nebolo dostupné jeho znenie.

Školstvo

V oblasti školstva správa poukazuje na zásadné nedostatky. V praxi dochádza k tomu, že rómske deti sa „čoraz častejšie vylučujú zo školského systému“. V školskom roku 1998/1999 počet rómskych detí na stredných školách neprevyšoval číslo 400. Jednu z príčin, prečo rómske deti nedokončia základnú školu, vidí správa v diskriminačných postojoch vo vedení škôl.

Za najzávažnejšie sa pokladá umiestňovanie detí do škôl pre mentálne postihnutých, ktoré je u rómskych detí 28-krát častejšie ako u iných detí. Psychologické vyšetrenia, ktoré podporujú takúto prax, neberú do úvahy odlišnú jazykovú, kultúrnu a sociálnu situáciu mnohých rómskych detí.

Mnoho zdokumentovaných príkladov hovorí o praktickej etnickej segregácii v školách, ktorá sa často deje s plným vedomím a niekedy aj prispením štátnych orgánov.

V niektorých školách je zavedená prax, že rómske deti si nemôžu domov nosiť učebnice, kvalifikácia učiteľov na „rómskych školách“ je výrazne nižšia, „rómske školy“ sú v starších a horšie vybavených budovách.

Vláda nedokáže k stavu v školstve zaujať postoj. Správa si všimla protirečivé postoje. V júni 2001 vláda tvrdila, že umiestňovanie žiaka do špeciálnych škôl „v žiadnom prípade nie je na základe národného alebo etnického pôvodu“, ale v akčnom pláne odporúča vytvorenie „špeciálnych tried pre rómskych žiakov“.

V 57 obciach by podľa zákona mali Rómovia právo na to, aby sa vyučovalo v rómčine, to sa však nedeje.

Trvalý pobyt

Na Slovensku nie je zriedkavá prax, že obce odmietajú prihlásiť Rómov k trvalému pobytu. V Jarovniciach šesť rokov nechceli prihlásiť ženu, ktorá sa prisťahovala za svojím manželom, obce nechcú evidovať ani Rómov, ktorí si v obci kúpili domy a iné nehnuteľnosti.

Správa dokumentuje mnohé prípady a upozorňuje, že neprihlásená osoba nemá rovnaký prístup k rôznym sociálnym službám. Bez prihlásenia k trvalému pobytu je problematické prihlásiť dieťa do školy alebo zúčastniť sa na voľbách. Vláda o tomto probléme vie, zatiaľ však neprišla so žiadnymi opatreniami.

Zdravotníctvo

Priemerná dĺžka života rómskeho muža je o 13 rokov kratšia ako vo väčšinovej populácii. U žien je to o 17 rokov. V rómskych osadách na jeden zdroj pitnej vody pripadá 88 ľudí, v niekoľkých desiatkach osád pitná voda nie je vôbec.

V zdravotnej starostlivosti na Slovensku dochádza k najvýraznejšej diskriminácii pri starostlivosti o ženy. Segregácia je na východnom Slovensku skôr pravidlom ako výnimkou a vzťahuje sa na všetky nemocničné zariadenia vrátane spŕch a kúpeľní.

Na košickom sídlisku Luník IX. zaviedli diskriminačné opatrenia obmedzujúce prístup rómskych žien ku gynekologickej starostlivosti. Všetky sú registrované v jednom gynekologickom centre a na lekársku prehliadku môžu prísť len v piatok. Zvyšok týždňa gynekológ poskytuje služby len nerómskym ženám.

Správa spomína aj poznatky z vyšetrenia rómskych žien, ktoré žiadali azyl vo Fínsku. Zdravotné vyšetrenia boli „dôvodom vážneho znepokojenia“, či pri vykonávaní iných gynekologických úkonov nedochádza na Slovensku k sterilizácii rómskych žien.

Podľa niektorých správ rómske ženy po pôrodoch cisárskym rezom alebo iných zásahoch v slovenských nemocniciach po roku 1990 už neotehotneli, hoci nepoužívali antikoncepciu. Úrad pre ľudské a menšinové práva také informácie popiera.

Každodenná diskriminácia

Je bežné, že vo viacerých podnikoch Rómov neobsluhujú. Polícia také prípady nerada vyšetruje.

Pracovníci medzinárodnej organizácie sa mohli o každodennej diskriminácii presvedčiť napríklad v obchode v Hermanovciach, kde jednému z nich odmietli predať chlieb, keď sa majiteľ dozvedel o tom, že je určený pre rómske rodiny.

Starosta obce Pavlovce zabránil Rómom vstúpiť do konferenčnej miestnosti na obecnom úrade, kde bolo organizované stretnutie predstaviteľov Medzinárodnej organizácie pre migráciu s rómskymi obyvateľmi Pavloviec.

Polícia

Ministerstvo vnútra zakázalo uverejňovať (nie zhromažďovať) štatistické údaje o kriminalite podľa etnickej príslušnosti. Štatistická ročenka ministerstva dostupná na internete však obsahuje grafy s počtom odsúdených Rómov v rokoch 1984 až 1999 a tabuľky o percentuálnom pomere Rómov odsúdených v roku 1999 v jednotlivých okresoch a na celoštátnej úrovni.

Zvláštnu kapitolu správy tvorí prístup polície k Rómom a vyšetrovanie rasovo motivovaných trestných činov. Správa hovorí, že došlo k malému pokroku, ale vo všeobecnosti „polícia používa neodôvodnene skostnatelé pravidlá na určovanie toho, čo tvorí rasovomotivovaný čin“, väčšina policajtov sa snaží nevyšetrovať také trestné činy. Niektorí miestni predstavitelia polície tvrdia, že také trestné činy už niekoľko rokov nezaznamenali. (kr)