Údajne až 90 percent prípadov nákazy antraxom je smrteľných. Je účinnosť antibiotík skutočne taká nízka?
„Percentuálne sa to nedá vyčísliť. Úmrtnosť závisí od formy ochorenia a včasnosti liečby. Kožná forma – pustula maligna – sa môže vyhojiť aj spontánne. Pri pľúcnej, črevnej a septickej forme je úmrtnosť veľmi vysoká.“
Vyskytol sa antrax aj u nás?
„Netreba robiť paniku. Antrax sa u nás môže vyskytnúť, ešte po druhej svetovej vojne bol pomerne častý. Ľudia sa nakazili väčšinou od zvierat. Naši lekári majú poznať toto ochorenie, opisuje sa v každej učebnici infekčného lekárstva.“
Má Slovensko zásoby antibiotík pre prípad, že by ich bolo potrebné nasadiť napríklad obyvateľom celého jedného mesta?
„Proti chorobe veľmi dobre zaberá penicilín a doxycyclin. S týmito liekmi nemáme problémy. Sú pomerne lacné a je ich dosť.“
Pri chemickom útoku plynom pomáha maska, ľudia majú zostať doma, utesniť okná a podobne. Ako sa človek môže brániť proti nakazeniu baktériami?
„Prvé príznaky sa prejavia o jeden až päť dní, dávno po útoku. Prevencia – jesť dobre tepelne spracované jedlo, piť dobre prevarenú vodu, používať ochranné rukavice pri manipulácii s kontaminovanými predmetmi a používať obyčajnú plátenú masku, akú majú zdravotníci.“
Aký priebeh má toto ochorenie, ako sa prejavuje?
„Má tri formy – kožný vred, pľúcnu formu, črevnú formu, prípadne i septickú formu.“
Po chemickom útoku sa čaká, kým sa zníži koncentrácia otravnej látky vo vzduchu. Ako by to bolo pri biologickom útoku? Stačí, keď sa baktérie dostatočne rozptýlia?
„Rozprášené baktérie môžu kontaminovať potraviny, vodu, alebo ich človek môže vdýchnuť. Môžu znečistiť i pôdu a tam dlhodobo prežívať. Dekontaminovať celé hektáre pôdy je nemožné.“
Človek môže prežiť istý čas s odtrhnutou slezinou, prečo je sneť slezinná taká nebezpečná?
„Nech nás nemýli názov ochorenia. Postihnutý môže byť každý orgán v tele.“ (fw)
