Al-Káidy, palestínsky vodca Jásir Arafat (na snímke REUTERS) zaujal jasný proamerický postoj. „Palestínčania nechcú, aby sa riešenia ich problémov ujal terorista Usáma bin Ládin. Nechcú sa stať bábkou v rukách žiadneho individua,“ vyhlásila palestínska poslankyňa Hanan Ašrávíová. „Sme proti zabíjaniu nevinných ľudí a proti tomu, aby bola menom Palestínčanov vyhlasovaná vojna medzi náboženstvami a civilizáciami,“ dodala. Keď iracký prezident Saddám Husajn v roku 1990 vyhlásil, že nestiahne armádu z Kuvajtu, pokiaľ bude „židovský štát okupovať Palestínu,“ Palestínčania išli proti celému arabskému svetu a postavili sa na stranu Bagdadu.
Ašrávíová si myslí, že bin Ládin sa pokúša zneužiť to, že „palestínska otázka začína vzbudzovať stále väčšiu medzinárodnú solidaritu.“ Al-Káida a Taliban podľa nej „palestínsku vec nikdy neochopili“. Pripustila, že obyčajní Palestínčania „majú dôvod nedôverovať USA, pretože Washington obhajuje vlastné záujmy a podporuje Izrael“.
Palestínska vláda zakázala demonštrácie na podporu Usámu bin Ládina a od pondelka palestínska polícia zatkla desiatky ľudí. Polícia zavrela školy a zahraničným novinárom zakázala vstup do pásma Gazy. Demonštrácie usporiadala väčšinou skupina Hamas - a spor medzi ňou a Arafatom sa tým značne vyhrotil. V tejto situácii zásah palestínskej samosprávy pozitívne hodnotil aj Izrael, podľa ktorého Arafat po prvý raz jednoznačne vzal situáciu do vlastných rúk a zakročil proti islamským silám. „Arafat sa rozhodol zakročiť, keď islamské sily začali ohrozovať jeho moc,“ vyhlásil hovorca izraelskej vlíády Raanan Gissin. (kl, reuters)
