FOTO - REUTERS

Prvá vojna tohto storočia získala tri hlavné prívlastky - je hluchá, nemá a slepá. Divák má dojem, že zelené zrnité nočné zábery so zábleskmi mu v priamom prenose ukazujú bombardovanie. Skutočné snímky, aké svet videl počas vojny v Perzskom zálive či z Juhoslávie, chýbajú.

Novinári zaplavili pakistanský Islamabad, Kvétu a Pešavár či severoafganské oblasti obsadené protitalibanskou Severnou alianciou. Na konfliktné územie sa ale dostať nemôžu.

Reportéri v Pakistane môžu vojnu pozorovať iba obmedzene na strechách hotelov, vládnych úradov či v jedinom veľvyslanectve Talibanu na svete. Staré pravidlo, že „pravda je prvou obeťou každej vojny“ sa potvrdilo.

Všetci tušia, že nálety prinášajú obete na ľudských životoch. Každý chce vedieť, čo sa stalo hneď po dopade striel a bômb. Nemôže. Jedinou „privilegovanou“ televíziou, ktorá sa do Kábulu dostala, je katarská spravodajská stanica Al-Džazíra. Washington ju obviňuje z toho, že prináša poburujúce výroky a nepravdivé správy.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher vyhlásil, že Washington by si želal zmiernenie rétoriky, ktorá sa objavuje vo vysielaní katarskej televízie. Al-Džazíra v preklade z arabčiny znamená ostrov. Výstižný názov - najmä pokiaľ ide o Afganistan.

Biely dom ale nekritizuje len Al-Džazíru. Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová včera napomenula aj niekoľko amerických televízií. Chybu podľa nej urobili, keď odvysielali bin Ládinov prejav. V ňom vraj mohli byť zakódované pokyny pre teroristov v USA.

Jediným priestorom, odkiaľ možno priniesť aspoň úké priame informácie z Afganistanu, je severná časť krajiny, ktorú kontroluje Severná aliancia. Predtým bohom zabudnuté mesto Džabal-as-sirádž, iba 30 kilometrov od Kábulu, sa stalo spolu s Islamabadom a Washingtonom tlačovým strediskom.

Každý zo 130 štábov z celého sveta však prináša tú istú informáciu. Menia sa iba uhly kamier či jazyky spravodajcov. Reportér španielskeho denníka La Vanguardia Rafael Poch de Feliu sa po príchode zo severného Afganistanu posťažoval, ako mu opoziční bojovníci za bakšiš servírujú streľbu na objednávku či možnosť nafotografovať pálenie drog. „Chcel som sa tomu vyhnúť, ale iná možnosť nie je,“ povedal pre SME.

Jedinou možnosťou, ako získať a overiť si pravdivosť tvrdení znepriatelených strán, tak je ilegálny prechod v burke (ženské oblečenie zakrývajúce telo od hlavy až po päty) do Talibanom kontrolovaných území. Hrozí riziko, že vás zadržia a obvinia zo špionáže.

Takúto skúsenosť už má britská novinárka Yvonne Ridleyová, ktorú v pondelok Taliban prepustil. Do talibanského väzenia sa v utorok dostal reportér francúzskeho týždenníka Paris Match Michel Peyard. Včera ho obvinili zo špionáže. Mal pri sebe satelitný telefón a malý diktafón.

Šéf spravodajských služieb Talibanu mullah Tádž Mír reportérom odkázal, aby sa do Afganistanu neodvážili ilegálne vstúpiť, pretože sa „s nimi bude zaobchádzať ako s americkými vojakmi“.

Informácie Talibanu či Washingtonu tak nikto nemôže overiť. USA z pochopiteľných dôvodov nehovoria, kde zaútočia, a Taliban narába s obeťami podľa toho, ako mu to vyhovuje. Ak chce plač, zverejní počet mŕtvych civilistov. Keď chce ukázať silu, nespomenie ani jednu obeť.