Rozhnevaný Bush.
FOTO -REUTERS
To som nemal povedať?
Niekoľko hodín po útoku na WTC vyhlásil senátor Orrin G. Hatch z Utahu, že má od tajných služieb informácie, že zachytili rozhovor teroristov. Nemal to hovoriť.
Prezidenta špeciálne nahneval piatkový článok vo Washington Post, v ktorom sa písalo: „Predstavitelia tajných služieb upovedomili členov Kongresu, že pravdepodobnosť ďalšieho veľkého útoku na Ameriku je takmer 100-percentná.“
Odkiaľ sa vie, že prezidentovi prekážal práve tento článok? Denník New York Times sa to dozvedel od nemenovaného poradcu Kongresu.
Nevedia odolať a rozprávajú
Kongresmani sa vzbúrili: Musíme predsa vedieť o dôležitých informáciach, aby sme mohli kvalitne vykonávať svoju prácu. „Povedať svetu, že prezident nedôveruje Kongresu a že všetko prezradíme… nezdá sa mi, že to pomáha jednotnosti a súdržnosti,“ vyhlásil nahnevaný republikánsky senátor Chuck Hagel.
„Ja s prezidentom súhlasím,“ hovorí vodca demokratickej väčšiny v Senáte Tom Daschle. „Niektorí ľudia jednoducho nevedia odolať a rozprávajú.“ Viacerí demokrati súhlasia s Bushovou prísnosťou. Dôvod je jednoduchý: informácie prezradili neopatrní republikáni.
Včera prezident raňajkoval s vodcami Kongresu a ustúpil.
Ústava
Washington Post pripomína, že Bushov pôvodný úmysel mohol byť protiústavný. Právni experti hovoria, že vláda má právo zatajovať informácie verejnosti, Kongresu však nie. Úlohou Kongresu v demokracii je totiž kontrolovať a dohliadať na exekutívu. A na to potrebuje informácie.
Prominentný ústavný právnik Floyd Abrams oponuje: „Keď sú pripravení povedať kongresmanom, že našej krajine hrozí teroristický útok, musia byť pripravení povedať o tom aj verejnosti.“
Novinári: Tak teda ako?
Bushova vláda je uzavretejšia než ktorákoľvek predtým, povedal New York Times analytik Stephen Hess, ktorý pracoval aj v Nixonovej administratíve.
Bush nedávno znížil počet ľudí v Bielom dome, ktorí komunikujú s médiami. Predtým ich bolo okolo tridsať, dnes ich je len dvanásť. S médiami má právo hovoriť len niekoľko najskúsenejších a najobozretnejších Bushových poradcov.
Ministerstvo zdravotníctva nemôže zverejňovať ani mená či pôvod antibiotík, ktorými liečia antrax na Floride. O vakcínach a liekoch nesmú hovoriť s novinármi ani súkromné farmaceutické spoločnosti. Americkí letci, ktorí bombardujú Afganistan, nesmú prezradiť, kam leteli, čo videli ani ako sa volajú.
Nikto sa nedozvie, koho FBI zatkla pri vyšetrovaní a prečo. Jeden zvyčajne zhovorčivý zdoj z FBI novinára odbil: „Nemôžem vám už nič povedať. O chvíľu končím a potom mi dajú urobiť detektor lži, či som hovoril s novinármi.“
