Od úvodných kôl sa mohol tréner HKm Zvolen Ernest Bokroš spoliehať na prvú útočnú trojicu, ktorá sa v každom zápase presadila strelecky a väčšinu z nich rozhodla. V siedmom kole v Nitre sa k Šechnému a Törökovi pripojil navrátilec z Litvínova Andrej Rajčák, ktorý skoro po piatich mesiacoch znovu obliekol zvolenský dres. Prvýkrát predviedol svoje gólové gesto zdvihnutý ukazovák v deviatom kole v Žiline, ale odvtedy márne čaká na ďalší zápis do listiny strelcov.
Aj v utorok v Martine sa nedokázal presadiť, aj keď mal niekoľko príležitostí a nakoniec šesť minút pred záverom sa dal radšej vystriedať. ,,Trikrát som išiel sám na bránu, raz z toho bolo trestné strieľanie, potom som strieľal z pomedzi kruhov a do ďalšej čistej šance mi nahral Rišo Šechný spoza brány. Mal som dve tvrdšie strety, síce som nebol zranený, ale tréner mi iba povedal, aby som si oddýchol. Nič viac za tým netreba hľadať. Išiel miesto mňa iný hráč, ktorý by možno spomínané ponúknuté šance premenil,“ povedal A. Rajčák, ktorý 18. októbra oslávi 30. narodeniny.
V minulej sezóne strelil v 66 zápasoch v drese HKm 30 gólov, na 27 prihrával, ale v utorok večer stál pri autobuse poriadne nahnevaný a nahlas sa spytoval, či by nebolo lepšie radšej skončiť s hokejom, ako sa takto trápiť. ,,Vlečie sa to so mnou už štyri zápasy a pritom príležitostí som mal možno na desať. Je to iba moja chyba, musím sa nad sebou zamyslieť a niečo s tým spraviť. Nikto nebude čakať, kedy konečne premením nejakú z množstva šancí. Musím sa presadiť, ak nie, je to iba moja smola,“ dodal A. Rajčák.
Prvýkrát v tomto ročníku nestrelil prvý útok gól. ,,Keby som mal aspoň priemernú streleckú potenciu a Rišo premenil trestné strieľanie, tak dáme minimálne päť. Pevne verím, že smolu prekonám. Len kedy?“ zakončil A. Rajčák.
