Misha a Jana Kirschner - tradičný obraz na vyhlasovaní cien Aurel. FOTO SME - PAVOL MAJER
Na rozdiel od slávikov, merajúcich mieru popularity slovenských hviezd a hviezdičiek, prestížne ceny Aurel sa zaoberajú predovšetkým kvalitou hudby, zaznamenanej na albumoch v našich zemepisných šírkach.
Aurel, ktorého symbolom je soška malého tučniaka, už funguje už tretí rok. Podľa známych hudobných publicistov jeho úroveň znižuje ignorovanie menšinových žánrov, niektorí kritizujú aj kvalitatívne nedostatočné zloženie Akadémie populárnej hudby, ktorej členovia rozhodujú o kvalite slovenskej hudobnej scény.
"Aurel skutočne kopíruje stav, aký na Slovensku vládne. Nemyslím si, že je akýmsi skresleným zrkadlom slovenskej hudobnej scény, a nezmení na tom nič ani moderátor, ktorý nemá k hudbe žiadny vzťah," hovorí Daniel Baláž, redaktor internetového časopisu Inzine a moderátor Rock FM rádia, narážajúc na slabý výkon konferenciera Vila Rozborila na poslednom ročníku Aurelov.
Hlavný problém vidí skôr v zložení Akadémie populárnej hudby, ktorú tvoria vybraní zástupcovia z radov hudobných kritikov, novinárov, producentov alebo pracovníkov hudobného priemyslu. "U akademikov by som predpokladal hlbší ponor do problematiky, užší kontakt s novou hudbou a teraz nemyslím iba na dátum vydania. Bohužiaľ, na Slovensku je to tak. Nie je veľa ľudí, ktorí sa intenzívne venujú hudbe, čo znamená, že časť ľudí v akadémii je proste do počtu. Logicky z toho potom vyvstane vzorka ľudí, hlasujúca za projekt G8," dodáva Baláž, ktorý v súčasnosti pripravuje aj televíznu reláciu Metro, venujúcu sa alternatívnej kultúre.
Naproti tomu Marian Jaslovský nemá výhrady k zloženiu akadémie. "Ak niečo odráža stav slovenskej hudobnej scény, je to zloženie akadémie. Spokojný som s umiestnením Jany Kirschnerovej, zaslúži si to. Rovnako mám radosť z toho, že Aurela získal Boboš Procházka. Nemám veľmi rád No Name, takže umiestnenie I.M.T. Smile beriem," bilancuje Aurela 2003 asi najznámejší slovenský publicista, ktorý je okrem iného autorom biografických kníh o Dežovi Ursinym a Jarovi Filipovi, a dodáva, "neviem, či Vráť trochu lásky je až taký reprezentatívny producentský výkon, tá pesnička mi dosť prekáža. Podčiarknuté a zrátané: Mohlo to byť lepšie, ale aj horšie. Inak, kto je Mário Kully Kollár?!"
Cenám citeľne chýbajú kategórie v menšinových žánroch. Súťaž stráca na pestrosti, čo by mohol byť jeden z dôvodov, prečo sa na Aureloch dookola opakujú tie isté mená. "Menšinové žánre tam sú, ale sú roztrúsené v rôznych kategóriách, napríklad Home Made Mutant, Chiki-liki-tua alebo Veneer. V konkurencii známejších mien a melodickejších rokenrolov nemali žiadnu šancu. Na druhej strane neviem, či na Slovensku vychádza toľko albumov, že by sa pre ne oplatilo zaviesť ďalšie kategórie. Možno alternatíva, džez alebo klasika?" hovorí Baláž. Podľa neho výsledky Aurelov nie sú pre mladých hudobníkov príliš motivujúce. "Keď vidím, že vyhráva po päťdesiatykrát Tásler, tak prečo by sa snažili."
Aj Marian Jaslovský si myslí, že zaujímavé veci sa dejú práve na alternatívnej scéne: "Tie sa logicky do mainstreamu nedostanú, to by musela fungovať nejaká alternatívna akadémia, čo je nezmysel. Možno by bolo zaujímavé vytvoriť jednu cenu za alternatívne žánre. Je mi totiž ľúto, že úplne mimo zostali Šina, Dlhé diely a podobné projekty." /p >
