Príčiny: Nemecký zákon je jedným z nechcených následkov globalizácie: nemecká polícia čelila v 90.rokoch minulého storočia rastu organizovanej kriminality. Nové gangy prichádzali z Východu, ale aj vyšetrovatelia požadovali zavedenie odpočúvania - ako účinného nástroja boja s kriminalitou.
Spor: Vo verejnosti sa začala živá diskusia o zmysle úpravy nemeckej ústavy v prospech uľahčeného odpočúvania.
Proti boli prívrženci právnoštátnej línie (najmä v ľavom krídle Strany slobodných demokratov FDP). Ich argument: zásadným spôsobom sa naruší právo na súkromie, zakotvené v ústave.
Za novelu ústavy boli konzervatívni politici (CDU a CSU). K nim sa pridali sociálni demokrati (SPD). Verejná mienka inklinovala k pozícii kresťanských strán.
Dôsledky: V rámci vnútrostraníckeho plebiscitu sa aj v FDP presadili zástancovia zákona.
V roku 1995 odstúpila z funkcie spolkovej ministerky spravodlivosti Sabine Leutheusserová-Schnarrenbergerová (FDP) na protest proti zmene ústavy.
Novelu ústavy povoľujúcu odpočúvanie odsúhlasili v roku 1998, Leutheusserová-Schnarrenbergerová sa však spolu s ďalšími predstaviteľmi ľavého krídla FDP obrátila na Spolkový ústavný súd. Súd jej sťažnosť prijal. PRE SME - JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov