Odpočúvacie zariadenia vystavené v Múzeu špionáže vo Washingtone. FOTO - REUTERS
V Nemecku došlo po desiatich rokoch debaty o oprávnenosti odpočúvania podozrivých osôb k nečakanému zvratu. Minulý týždeň rozhodol spolkový ústavný súd v Karlsruhe, že v súčasnosti platný zákon o odpočúvaní je čiastočne protiústavný a že parlament musí jeho znenie upraviť do 30. júna 2005.
Akustické monitorovanie bytov by teda malo byť podriadené oveľa prísnejším pravidlám, než aké stanovuje úprava spolkového ústavného zákona z roku 1998.
O odpočúvaní sa začalo hovoriť najmä po teroristických útokoch na New York a Washington v septembri 2001. Na verejnosť však prenikli aj niektoré prešľapy nemeckej polície a informácie o zneužívaní zákona.
Predsedajúci sudca ústavného súdu Hans-Jürgen Papier vyhlásil, že posudzovanie kauzy sa sústredilo predovšetkým na kontroverznú otázku konfliktu slobody a bezpečnosti. A práve o to tu ide: do akej miery má v prípade vyšetrovania závažných protispoločenských činov prednosť osobná sloboda pred bezpečnosťou spoločnosti?
V prevažnej väčšine krajín má prioritu spoločnosť. Tú totiž tvoria jednotlivci, ktorí majú oprávnený strach pred terorizmom. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky denníka die Welt schvaľuje odpočúvanie bytov až 56 percent občanov Nemecka.
Ústavný súd sa minulotýždňovým výrokom proti monitorovaniu súkromia principiálne nepostavil, ale prinútil poslancov presnejšie stanoviť jeho podmienky. Tzv. veľký odpočúvací útok umožňoval totiž spolkovým orgánom monitorovať súkromné miestnosti s cieľom odhaliť či objasniť trestné činy. Podľa rozhodnutia ústavného súdu to však v budúcnosti bude možné iba v prípade vyšetrovania ťažkých zločinov, pri ktorých hrozí trest odňatia slobody nad päť rokov. Doteraz mohli nemeckí vyšetrovatelia odpočúvať byty aj v prípade menej závažných činov. Okrem toho budú spolkové orgány povinné prerušiť odpočúvanie, ak sa v byte začnú zhovárať nezúčastnené príbuzné osoby.
Spolkový ústavný súd teda nespochybnil právo odpočúvať súkromné byty a väčšinou hlasov šiestich proti dvom novelu z r. 1998 neoznačil za protiústavnú. Iba dve ústavné sudkyne uprednostnili pred spoločenskou bezpečnosťou nedotknuteľnosť osobnej slobody jednotlivca.
Autor: Jaroslav Rozsíval
