Jednoznačne najväčšou hudobnou senzáciou tohto roka je štvorica kreslených opíc vystupujúca pod hlavičkou Gorillaz – prvá virtuálna hip-hopová kapela na svete. Originalita samotnej myšlienky a dokonalé vizuálne spracovanie by však neboli také úspešné bez skvelého eponymického albumu, z ktorého vyšli nanajvýš vydarené single Tomorrow Comes Today, Clint Eastwood a 19 2000. Pre väčšinu poslucháčov je najvýraznejším spojovadlom Gorillaz s realitou hlas Damona Albarna, speváka kapely Blur. Nie je však jediným dôležitým človekom v pozadí projektu. Tým druhým je JAMIE HEWLETT, autor postavičiek a animátor klipov, ktorý sa preslávil najmä kultovým komiksom Tank Gril. Tu je rozhovor s ním.

Čo bolo na svete skôr? Idea štyroch kreslených opičích členov kapely alebo ich hudba?

„Oboje súčasne.“

A kto prišiel s takýmto nápadom?

„My dvaja s Damonom.“

Koľko ľudí tvorí kreatívny tím v pozadí?

„Na začiatku som bol iba ja a Damon, ale ako sme postupovali v práci, potrebovali sme ďalších. Teraz má náš tím asi pätnásť členov.“

Vy máte na starosti obrazovú stránku Gorillaz. Ste zapojený aj do tvorby hudby?

„Ani veľmi nie. Damonove štúdio sídli v tej istej budove ako moje, takže mi stačilo zbehnúť po schodoch a videl som, ako to prebieha. Občas som do toho niečo povedal, alebo zahral na tamburínu. Ináč som mu nijako do hudby nekecal a on mne zasa nekecal do animácií. Ale vedeli sme, čo presne robí ten druhý.“

Mal pri nahrávaní albumu niekto hlavné slovo?

„Posledné slovo sme mali vždy my dvaja s Damonom. Tímová práca fifty-fifty. Ja obraz, on zvuk.“

S akými predsavzatiami ste celý projekt rozbiehali?

„Chceli sme spraviť niečo, čo by neobsahovalo žiadne skutočné celebrity, ale z čoho by potom nejaké nové celebrity vzišli. Kreslenú kapelu, ktorá bude viac cool ako hociktorá skutočná kapela.“

Ale Damon Albarn je živá celebrita, nie?

„To áno, ale Damon nie je členom Gorillaz. (Smiech.) Nikdy ani nerobí v mene Gorillaz rozhovory a stále sa drží v hlbokom úzadí, aj keď samozrejme, nie je to úplne možné. Napriek tomu sa snažíme, aby sa naše tváre z tohto projektu pomaly vytratili, aby sa viac hľadelo na samotných kreslených členov kapely. Aby sa ľudia nebavili o nás, ale o Gorillaz.“

Gorillaz majú byť alternatívou k hitparádovému popu. Očakávali ste však až taký úspech?

„Na začiatku ani nie. Chceli sme, aby to bolo úspešné, ale predsa len, je to niečo úplne nové a ľudia pokojne mohli povedať, že je to celé blbosť. Robili sme si srandu: buď budeme maximálne úspešní, alebo to bude prepadák. Zdalo sa nám, že druhá možnosť je reálnejšia. Našťastie sme sa mýlili.“

Prečo ste odmietli nomináciu na prestížnu Mercury Price a pritom ste sa snažili získať MTV Video Music Award?

„Nomináciu sme odmietli, lebo je to cena udeľovaná šéfmi vydavateľstiev. Ceny MTV naproti tomu udeľujú decká, ktoré hudbu fakt počúvajú, pozerajú klipy. Oveľa radšej získame cenu, ktorú nám udelia ľudia kupujúci si albumy, ako nejaký obtlstlý šéf vydavateľstva. Navyše, Mercury Price to je niečo ako bozk smrti. Všetky kapely, ktoré ju v posledných rokoch získali, veľmi rýchlo zmizli bez stopy zo scény. Len čo sme zistili, že nás chcú nominovať, obaja sme prosili organizátorov, nech nás nenominujú a aj tak sme sa tam ocitli. Nakoniec sa nám z toho podarilo vyvliecť.“

Zaujíma sa aj virtuálna kreslená kapela o to, koľko albumov predáva?

„Kapela ani nie, ale vydavateľstvo. Problém s Gorillaz je, že stoja veľa peňazí. Každý koncert nás stojí 45-tisíc libier, videoklip dokonca 200-tisíc, takže ak chcú Gorillaz naďalej existovať, musí sa predať naozaj veľa ich albumov. Inak to budeme musieť ukončiť.“

Koncerty Gorillaz sa odohrávajú utajené za presvietenou oponou. Tí, čo hrajú na pódiu, sú muzikanti, ktorí album nahrávali, alebo nejakí iní?

„Tak to nemôžem povedať. Je to tajomstvo. Máme v živej kapele skvelých hudobníkov, ale nemôžem ich prezradiť. Damon by sa veľmi hneval, keby som to prezradil.“

Spomínali ste ďalší album. Znamená to, že Gorillaz pokračujú?

„Ideme robiť film a soundtrack k filmu bude zároveň albumom.“

A čo keď vás Gorillaz a ich sláva celkom omrzia?

„Vrátim sa zasa k anonymite. Robil som niekoľko rokov komiksy a nikto nevedel, ako vyzerám. Teraz sa pohybujem v hudobnom biznise, som známy a všetci ma chcú fotiť, čo sa mi vôbec nepáči. Až ma to prestane baviť, tak sa vytratím.“

Čo spravíte s postavičkami? Necháte ich spáchať samovraždu?

„Spáchať samovraždu? Ale tie nemôžu zomrieť. Murdocovi (gorile basgitaristovi) odtrhlo hlavu pri autonehode, ale on sa znovu vracia naspäť. My ich jednoducho nemáme ako pozabíjať. (Smiech.)“

Takže pre Gorillaz niet žiadneho možného konca?

„Gorillaz budú pokračovať, pokiaľ nás to bude baviť. A hocikedy sa môžu vrátiť. Pokiaľ ľudia budú chcieť Gorillaz, vždy budú nablízku.“

RADO ONDŘEJÍČEK
(Autor je redaktor magazínu www.inzine.sk) . Písané pre SME a www.inzine.sk).)