(1921-1981), napísal totiž novelu a podľa nej obaja režiséri nakrútili film, v ktorom vtedy exceloval Jozef Kroner a z ktorého sa ani po rokoch nestratilo čaro bezprostrednosti a silné posolstvo humanity v nehumánnom prostredí.
Stopa po autorovi predlohy zmizla, hoci v rokoch pred emigráciou do Izraela pracoval ako scenárista na Barrandove v Prahe v rokoch 1965-1968 a potom vydal niekoľko kníh v cudzine. Grosman sa vracia až teraz posmrtne románovým útvarom Z pekla šťastie (SNM - Múzeum židovskej kultúry, Bratislava, 2001, preložil M. Nadubinský), ktorý vyšiel z autorovej pozostalosti roku 1994 najprv v češtine a teraz v slovenčine.
Dielo je presvedčivým dôkazom, že Grosman bol nadaný prozaik a vedel umelecky zúročiť svoje trpké životné skúsenosti. Aj tento román sa týka židovskej problematiky: dej sa odohráva čiastočne na východnom Slovensku, čiastočne v Maďarsku, kam notár z Humenného nechá prepašovať svojho ani nie dvanásťročného syna Roberta k príbuzným, aby aspoň on unikol začínajúcim protižidovským pohonom na Slovensku.
Grosman dá celý príbeh vyrozprávať tomuto Robertovi, v ktorom sa prepletá naivita s obrovským množstvom vedomostí, získaných čítaním lacnej literatúry. Svoj odchod od rodičov a mladšieho brata chápe Robert ako dobrodružstvo, vonkoncom nepociťuje nebezpečenstvo ani riziká s tým spojené. Autor dôsledne postupuje podľa mentality bežného pubescenta, no zakomponúva do jeho myslenia aj predstavy zaťatého knihomoľa, vďaka čomu vznikajú v knihe neraz komické situácie. V niečom to pripomína slávne dielo maďarského spisovateľa Imre Kertésza Bezosudovosť, jeho hrdina sa dokonca na svet v koncentráku díva očami vyjaveného chalana, ktorý poznáva a vychutnáva život i cez smrť.
Grosmanov Robert má vynikajúci pozorovací talent a je navyše dobrým rozprávačom. Čoho sa dotkne, to v ňom hneď vyvoláva rad asociácií, takže kumuluje historku na historku, až z toho vzniká priam reminiscenčný seriál, miestami unavujúci svojím detailistickým maniactvom - na jednom mieste si nielenže všimol, že jeho teta vzdychala na tri spôsoby, ale ich aj vymenoval.
Lenže uvádzané podrobnosti nie sú všade literárnou záťažou. Miesta deja sa v románe tak prudko menia a osudy chlapca sa tak dramaticky zauzľujú, že autor potrebuje na vykreslenie atmosféry a napätých situácií príslušné prostriedky. Robert má optiku zvedavého pubertiaka, ktorý už síce mnohé pozná - napríklad erotiku - no s mnohým sa iba zoznamuje.
Grosman vynikajúco zvládol psychológiu tejto postavy, ktorá má viacero autobiografických čŕt, hoci na obálke čítame, že jej protagonista žije doteraz v Izraeli. Napriek reálnej predlohe a dokumentárnej hodnovernosti ide o umelecké dielo s tragickým vyústením. Len keby sa v knihe donekonečna neopakovala chybná väzba, že tej alebo onej postave bolo toľko a toľko rokov, keď vieme, že v slovenčine sa takto vek neoznačuje.
