Viera Pavlíková a Gregor Hološka. FOTO - DJP TRNAVA
Divadlo v Trnave nesie meno dramatika, u ktorého sa vždy všetko skončilo dobre. Jozef Gregor Tajovský na rozdiel od Palárika nesníva, ukazuje nám život nášho ľudu tak, ako ho poznal. Ani hosťujúci režisér Břetislav Rychlík sa na život na dedine nedíva romanticky. S odstupom blízkeho cudzinca urobil z našej folkloristickej látky drámu, za ktorú by sa ani súčasní cool autori nemuseli hanbiť. Chamtivosť, egoizmus, vypočítavosť, sexuálne pudy. Všetko sa deje live.
Prvé, čo nás na produkcii zaujme, je scénografia. Ak by sme chceli namietať, že kostýmy Kamily Polívkovej a Zuzany Přídalovej nie sú celkom etnograficky "verné", režisér cez noviny odkázal kritikom, že to pokojne mohol byť aj príbeh o Eskimákoch. Ondrej Palčík vchádza na scénu v akomsi bojarskom plášti, pod ktorým sa skrývajú nohavice "army" štýlu. Svadba sa koná veľkoryso s vencami a mašľami do rytmu Gottovho šlágru Mám rozprávkový dom.
O chvíľu však už Zuzka vybehne v legínsach, šľapkách a svetríčku, akoby len tak odskočila od susedov. V symbolickej scénografii Jána Zavarského sa všetko točí okolo centrálne postavenej chladničky - kto koľko masti skántril, kto čo nagazdoval, ukradol. Aby to nebol celkom hlúpy realizmus, hĺbkovo zmrazení ľudia vyliezajú za tmavých nocí z mrazákov, do maľovaných truhlíc sa zaživa pochovávajú duše. Noci sú na dedine tmavé, ťažko rozoznať, či svieti sviečka vášne, alebo perníková chalúpka.
V tomto klasickom slovenskom horore Ďurko a Zuzka si v tmavom lese našli peknú chalúpku, len si nevšimli, že Palčíkovci ich chcú na svoj spôsob upiecť a zjesť. Náš dramatik na postave bezdetných boháčov a mnohodetných chudákov už pred sto rokmi predpovedal veľký demografický problém súčasnosti so všetkými lokálnymi i globálnymi dôsledkami. Chudoba síce cti netratí, no ani ten najrozumnejší Tomáš Kamenský v civilnom prejave Jána Topľanského nie je dosť silný na to, aby zlý koniec odvrátil.
Ak má niekto v postave Ďurka Ľavka zafixovaného švárneho Juraja Kukuru z Pietorovej inscenácie z roku 1972, nech na drzého romantického hrdinu rýchlo zabudne. U Rychlíka to nie je nijaký milý Ďurko, ale obyčajný prvosignálny Ďuro. Gregor Hološka predviedol v tejto postave skutočne nezabudnuteľnú kreáciu. Jeho opičia matka Viera Pavlíková naberala až rozprávkové rozmery - raz sa zjavuje ako úbohá, nešťastná mater, inokedy ako stará bosorka či sudička. Zuzana Šebová zahrala trochu nevýrazne, ale úprimne Zuzku, Beta (Linda Zemánková v alternácii s Dagmar Bajnokovou) zasa vybalila všetko, čo v podstate vedela už v prvej scéne. Vynikajúci výkon podala Tatiana Kulíšková ako manipulátorka Mara, Vladimír Jedľovský celkom úspešne balansoval medzi predstieraním statočnosti a sebectvom.
Trnavské Statky-zmätky s talentovanou odvahou priblížili dnešnej dobe niektoré tradičné hodnoty slovenskej rodiny na poučenie a výstrahu školským deťom, politikom i všetkým nám.
Divadlo Jána Palárika v Trnave * Jozef Gregor Tajovský: Statky zmätky * Dramaturgia: Brigita Hertlová * Hudba: Zdeňek Plachý * Kostýmy: Kamila Polívková, Zuzana Přídalová * Scéna: Ján Zavarský * Úprava a réžia: Břetislav Rychlík * Hrajú: Gregor Hološka, Tatiana Kulíšková, Vladimír Jedľovský, Zuzana Šebová, Ján Topľanský, Nina Kočanová, Edita Borsová, Linda Zemánková/Dagmar Bajnoková, Viera Pavlíková
