Mmohé rómske deti z osád sú v mentálnom vývoji zaostalé. Často však ide len o dočasnú zaostalosť kvôli zlým sociálnym podmienkam, nie o trvalý stav. Napriek tomu sa však tieto deti dostávajú do špeciálnych škôl pre mentálne postihnuté deti, z ktorých je prestup späť na základnú školu takmer nemožný. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - RICHARD FILIPKO
Jednou z vecí, ktoré nám Európska únia vyčíta, je, že mnoho rómskych detí chodí do špeciálnych základných škôl pre mentálne postihnuté deti, hoci do nich nepatria. Nedávno bol medializovaný príbeh dnes už dvadsaťosemročného Róberta Berkyho z Košíc, ktorý mal na osobitnej škole samé jednotky - napriek tomu ho učitelia na bežnú školu nepreložili. "Potrebovali mať reprezentanta školy na rôzne podujatia a súťaže a pre prípad inšpekcie," myslí si dnes Róbert Berky.
Hoci sa o tomto probléme už otvorene hovorí, preradiť dieťa zo špeciálnej školy do bežnej nie je jednoduché. "Hrozí neúspech, pretože deti nie sú zvyknuté na náročnejší spôsob vyučovania. Pomalé tempo na špeciálnej škole bolo pre nich bez stresov," myslí si vedúci oddelenia špeciálneho školstva na ministerstve Miroslav Chudý. Aj učebné osnovy na základnej škole sú náročnejšie ako na špeciálnej.
Preradiť dieťa zo špeciálnej školy na bežnú odporúčajú odborníci väčšinou len s pomocou špeciálneho pedagóga.
Zástupkyňa riaditeľky Špeciálnej základnej školy v Chminianskych Jakubovanoch Darina Lažová spomína prípad rómskych dvojičiek, ktoré z ich školy preradili na základnú. Náročnosť a tempo vyučovania však nezvládli a po roku sa museli vrátiť. "Boli to šikovné a talentované deti, chýbala im však celodenná výchova a individuálnejší prístup pedagógov."
Na ich škole je podľa nej niekoľko detí, ktoré by boli schopné prestupu na základnú školu. Rediagnostiku (opakovanú diagnostiku), na základe ktorej môžu dieťa preradiť, však asi robiť nebudú. "Na základnej škole nie je dosť špeciálnych pedagógov, ktorí by sa takýmto deťom venovali," hovorí D. Lažová.
Zákon zatiaľ nehovorí nič o tom, či a kedy rediagnostiku robiť. Aj preto je počet detí, ktoré preradia zo špeciálnej školy do základnej, stále nízky.
Miroslav Chudý vidí riešenie najmä v tom, aby deti bez skutočného mentálneho postihnutia vôbec neboli zaraďované do špeciálnych škôl. "Potom nebudeme musieť hľadať riešenia na nápravu toho, čo sme na začiatku pokazili."
Špeciálne ZŠ navštevuje asi 66 percent rómskych detí. (sr)
Zdroj: www.governance.sk
Ako sa dostávajú do špeciálnych škôl?
Jedným z dôvodov je, že na Slovensku sa ešte stále zamieňa sociálna zaostalosť žiaka s mentálnou. Testy, ktoré sa robia v okresných psychologických poradniach, nedokážu vždy objektívne posúdiť, do ktorej školy dieťa patrí. V niektorých prípadoch mentálnej zaostalosti detí, zvlášť rómskych, totiž môže ísť o dočasnú a nie organicky podmienenú zaostalosť.
