Do vzdelávania Rómov štát v priebehu desaťročí investoval veľa peňazí, výsledok však necítiť. Podľa prof. PhDr. MIRONA ZELINU, DrSc., ktorý sa problematike vzdelávania Rómov venuje takmer dvadsať rokov, je to preto, že kapitál, ktorý sa do rómskych detí úspešne vloží v materskej škole a na I. stupni základnej školy, sa na II. stupni základnej školy stráca.
Prečo?
"Z jednoduchého dôvodu. S nástupom puberty dievčatá, ktoré by mali ísť ďalej na školu alebo začať zarábať, začnú rodiť."
Ale chlapci nie - prečo sa ďalej nevzdelávajú?
"Doteraz solídne vyžili z prídavkov a z toho, že sú nezamestnaní. Ak boli len trochu leniví a nechcelo sa im robiť, využili radšej systém dávok."
Nie je možné v škole vychovať rómske deti, aby mali záujem študovať a pracovať?
"V rómskej kultúre nie je vzdelanie hodnotou, i keď teraz sa to už začína veľmi pomaly meniť. Pamätám si na rómske dievča, ktoré som sa pokúšal presvedčiť, aby išlo na výberovú strednú školu, lebo bolo nadané. Ale otec a mater povedali, nie, že musí rodiť. Vysvetľoval som im, že by to mali pre dcéru urobiť, ale nepodarilo sa mi ich presvedčiť. Vidina bezprostredných peňazí z prídavkov bola pre nich dôležitejšia."
Čo by sa vo vzdelávaní Rómov malo zmeniť, aby sa zlepšilo?
"Ako môže byť rómske dieťa vzdelané, ak vynechá 44 percent vyučovania? A prečo vynechá? Škola je mimo osady a on do nej musí každý deň štyri kilometre kráčať. Alebo otec a matka nie sú doma a on musí baviť mladších súrodencov. Ak aj do školy ide, zažíva v jednom kuse stres. Ničomu nerozumie, deti s ním nechcú sedieť, lebo smrdí. Učiteľka ho musí ráno odvšivovať a rodičia ostatných detí sa búria: prečo sem dávate také deti?"
Nepomohlo by, keby sa škola preniesla do rómskych osád?
"Vytvoriť zo školy centrum komunity v osade by mohlo Rómom veľmi pomôcť. Deti by mali školu poruke, ale aj dospelí by sa v nej mohli doučiť čítať, písať, počítať. Škola by sa stala centrom kultúry, športu, vzdelávania, internetu, cudzích jazykov, zábavy. Zatiaľ na to však štát nevyčlenil peniaze."
Hádam viac peňazí ako štát dáva na problematiku Rómov tretí sektor. Mnohé z ich projektov sú úspešné, ale výsledky opäť nie sú citeľné. Prečo?
"Pretože dôjdu granty a projekty sa skončia. Na každý úspešný projekt by mal zareagovať štát a nabehnúť na to dobré, čo sa overilo, a nie znova začínať 'na zelenej lúke'. Stojí to veľa peňazí."
Už dlho hovoríte o zavedení pozitívnej diskriminácie. Ako by mohla pomôcť?
"Francúzi ju zaviedli pred dvadsiatimi rokmi a výsledky sa dostavujú. Jej princíp je jednoduchý: ak o prácu či štúdium žiadajú dvaja ľudia na rovnakej vzdelanostnej úrovni, uprednostnil by sa žiadateľ z menej podnetného prostredia, teda napríklad aj Róm. Treba len presne určiť, koľko sa na ňu vyčlení a aké bude mať pravidlá. S pozitívnou diskrimináciou podľa mňa poriadne meškáme - mali sme s ňou začať ešte v 90. rokoch, keď sme nadobudli demokraciu. Lebo zlo, ktoré napáchajú minoritné skupiny z rozličných dôvodov, je oveľa väčšie, ako investícia do pozitívnej diskriminácie."
