Gail Deversová zo Spojených štátov skončila v Budapešti v behu na 60 m cez prekážky na druhom mieste.
FOTO - REUTERS
Američanka Gail Deversová (nar. 19. novembra 1966 v Seattli) začala v piatok večer napĺňať métu, o ktorej sa na halových majstrovstvách sveta žiadnej šprintérke ani nesníva. Vlani na parížskych majstrovstvách sveta po slabom výkone vo finále na 100 m prek. (skončila posledná, ôsma) si nostalgicky povzdychla. "Nad prekážkami som si ešte trúfala, v hladkej stovke som už pomalá. Nielen, že som vzdala sen o olympijskej kombinácii v hladkom a prekážkovom behu, ale rozmyslím si, či sa budem o olympijský štart uchádzať." To bolo koncom augusta 2003, v marci 2004 je všetko inak. Tridsaťsedemročná Deversová zvíťazila v Budapešti na hladkej šesťdesiatke s prehľadom za 7,08 s. Zdolala súperky mladšie o generáciu, šiesta Ruska Tabakovová má o štrnásť menej.
Obľúbené i prekliate prekážky
Na otvorenom štadióne vyhrala Gail double na majstrovstvách sveta 1993 v Stuttgarte. Na olympiádach 1992 a 1996 sa o to pokúšala dvakrát, napodiv vždy pokazila prekážky, ktoré sú jej silnejšou stránkou. Hladký a prekážkový beh sú deň a noc. Prirodzene, obe disciplíny si vyžadujú rýchlosť, tá zostáva kľúčová. Pri prekážkach majú bežkyne na milimeter presne vyrátaný krok. Slovenský odborník na túto disciplínu Eugen Laczo hovorí, že Deversová pri sedemkrokovom rytme vlastne prekážku akoby iba prebehovala, preto má desaťmetrové úseky medzi dvoma odskokmi jasne najrýchlejšie. Pravdaže, podstupuje riziko pokazených behov.
Pred ňou iba Blankersová-Koenová
Superťažkú kombináciu dvoch rôznych behov s iným štýlom na olympiáde vyhrala v roku 1948 Holanďanka Francina Blankersová-Koenová. Na MS, ako sme spomínali, Deversová v deväťdesiatom treťom. Deversovej sa svetové halové double v Budapešti nevydarilo, skončila druhá o tri stotiny za 23-ročnou Kanaďankou Felicienovou. Na halových majstrovstvách USA Gail dvojštart víťazne zvládla ako prvá v histórii. To bol zlom v rozhodovaní, či sa pokúsi o štart na olympiáde. Budapeštiansky večer potvrdil predsavzatia, hoci o blížiacich sa Hrách v Aténach Gail príliš nehovorila. "Viete, naša kvalifikácia je veľmi náročná," pripomenula známy fakt amerických Trials - z domáceho šampionátu cestujú na vrcholy prví traja a dosť.
"Ďakujem Bohu za tento krásny večer," povedala Deversová, dcéra baptistického pastora ešte na ploche Sportareny. "Medailu ihneď odovzdám mame svojho manažéra, ktorá prekonala infarkt," pripomenula výchovu k prajnosti blížnemu.
Na začiatku bola stávka o čokoládu
Otec Devers sa v roku 1975 presťahoval aj s rodinou za svojimi ovečkami do Los Angeles. Malá Gail mohla behať celý rok. Raz sa stavila o čokoládu so starším bratom Parenthisom a jeho kamarátmi, kto bude najrýchlejší. Dvanásťročné dievčatko ľahko vyhralo. To bol prvý impulz. Bola jasnou atletickou líderkou na strednej škole. Štipendiá sa hrnuli. Deversová si zvolila renomovanú kalifornskú univerzitu v Los Angeles (UCLA), kde ju trénoval legendárny Bob Kersee. V roku 1984 kúpil svojim zverenkám za odmenu lístky na olympiádu v tomto meste. Atléti z Kerseeho skupiny získali sedem medailí.
"Ja pripojím ďalšie," vraj mu povedala Gail. Sľub splnila vrchovato, má tri zlaté z OH a tri z MS.
Najvážnejší zlom prekonala slávna bežkyňa na prelome rokov 1988 - 1989. Na olympiáde v Soule (1988) zlyhala. Lekári konštatovali takmer nefungujúcu štítnu žľazu. Našťastie, diagnózu určili včas (Gravesova choroba). O chĺpok unikla rakovine. Ale urýchľovanie chemoterapeutickej liečby jej skoro spálilo nohy. "Ak by v nej pokračovali ešte týždeň, asi by mi ich museli amputovať," spomína Deversová na svojej internetovej stránke. V apríli 1991 si prvý raz pokusne zabehla jednu rovinku, o pár mesiacov už štartovala na majstrovstvách sveta v Tokiu. Úžasná vôľa.
