Dôchodkyňa Anna Gomoľová si v nedeľu pribalí k modlitebnej knižke aj pas. Porozumieť kázni v poľštine nemajú obyvatelia Skalitého problém. Tunajšie nárečie je s poľštinou veľmi podobné. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Mnohí obyvatelia z osady Serafínov, miestnej časti Skalitého, chodia na nedeľné omše do kostola v poľskej Zwardoni.
Dôvod je jednoduchý. Zatiaľ čo do kostola v centre Skalitého to majú zo Serafínova sedem kilometrov, do Zwardone necelý kilometer. Stačí prejsť lesíkom pri lyžiarskom svahu, na turistickom hraničnom prechode ukázať pas, prejsť ešte malým svahom nadol a ste v kostole.
S tým, že omše sú v poľštine, nemajú Slováci zo Skalitého žiaden problém. Na hraniciach sa hovorí nárečím veľmi blízkym poľštine, a tak kázňam rozumejú.
Pre dôchodkyňu Annu Gomoľovú je jednoduchšie dostať sa v nedeľu do kostola vo Zwardoni. "Za polhodinku sme tam peši, máme aj peknú prechádzku. Cez leto chodíme aj do kostola v Skalitom, ale teraz v zime? Mnohé spoje zrušili a čakať na omšu viac ako hodinu by bol problém. V lete vytiahneme auto a ideme, v zime sa zas prejdeme do Zwardone. Kázni rozumiem, všetky základné modlitby sa viem pomodliť aj v poľštine. Obyvatelia Zwardone aj tamojší pán farár nás už vyzerajú, či sme prišli. Sú na nás zvyknutí," hovorí pani Anna.
Turistický chodník k poľskej hranici vedie rušným lyžiarskym centrom v Skalitom-Serafínove. Cesty sú na tejto strane vyjazdené lyžiarmi aj skútrami. Nehrozí teda ani to, že by ľudia cestou na omšu padali do závejov. Horšie je už dostať sa od jednotlivých domov, ku ktorým vedú dlhé, málo prešľapané cestičky. Medzi obyvateľmi Skalitého a Zwardone boli vždy úzke rodinné a priateľské zväzky, obe obce spája aj železnica. Tú však využívajú domáci pri návšteve poľského kostola menej. Bola by to bola zbytočná strata času a aj cestovné v ostatnom období zdraželo.
Turistický hraničný prechod otvárajú o deviatej ráno a už krátko na to tu majú nielen prvých lyžiarov, no v nedeľu aj ľudí, ktorí kvôli bohoslužbám idú až za hranice.
KVETA FAJČÍKOVÁ
