Slovenskí Rómovia sa už ku kočovaniu ťažko vrátia - odvykli si, myslí si napríklad Dezider Lacko z rómskej osady v Jarovniciach. Dnešní mladí sa už na kočovanie nepamätajú, nevedia robiť to, čo robili ich predkovia, a starší by už mali s kočovaním problém. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV REUTERS
Zákon, ktorý za socializmu zakázal kočovanie, parlament asi zruší. Kúpia si Rómovia opäť kone, aby ťahali ich vozy z dediny do dediny?
"To je zastarané. Myslím si, že Rómovia už kočovať nebudú," hovorí Róm lopatou vyhadzujúci vodu zmiešanú so snehom zo svojho dvora na okraji Pavloviec nad Uhom, kde boli vo februári prvé sociálne nepokoje.
"Keby aj išli kočovať, čo by robili? Podľa mňa sa na kočovanie pamätá veľmi málo ľudí. Mne mama hovorila, ako kočovali. Niektorí išli aj do Ameriky. Tí, čo kočovali za robotami po Slovensku, robili podľa toho, aká bola práca," hovorí Róm z Pavloviec. "Chodili po dedinách, ale išli aj do mesta, napríklad do Košíc. Tam mali nejaké prachové medze a vyrábali tehly. S tehlami chodili aj po dedinách. Ale neskôr už ženy ostávali doma a chodili iba chlapi a potom sa to úplne skončilo."
"Moji predkovia košíky vyrábali a predávali. S tým chodili po celej krajine. Ale my to už nepoznáme, ja som v živote nevidel, ako sa to robí," hovorí ďalší z Rómov. Jeho staršia suseda tvrdí, že ona sa na to pamätá. "Moja mati brala košíky a šli. Nemali ani hodinky, nevedeli, koľko je hodín, šli pešo. Keď bola tma, zastali a vyspali sa. Na nohách mali iba bačkory, nie topánky. Často robila za zemiaky, chlieb."
Dezider Lacko z osady v Jarovniciach hovorí, že tí, čo veľa kočovali, boli najmä olaskí Cigáni. "Naši kočovali menej."
Mladý Róm z kraja osady v Drahňove, ktorý býva v drevenej chatrči, hovorí, že on by kočovať šiel a robil by to, čo by mu robiť dali. Tvrdí, že sa uchytia aj iné možnosti. "Jeden gadžo vo Vojanoch nám hovoril, že kedysi chodili Cigáni k bielym robiť za jeden chlieb a to sa zasa vráti. On hovoril, že keď bude chlieb stáť sto korún, bieli ho vždy budú mať, Rómovia nie."
V zákone z roku 1958 sa v druhom paragrafe píše: "Kočovný spôsob života vedie ten, kto sa v skupinkách alebo jednotlivo túla z miesta na miesto a vyhýba sa poctivej práci, alebo sa živí nekalým spôsobom, a to aj vtedy, ak je v niektorej obci prihlásený na trvalý pobyt." Nedodržanie zákona sa trestalo väzením od šesť mesiacov do troch rokov. (rf)
Zákaz kočovania chce parlament zrušiť
BRATISLAVA - Návrhom zákona, ktorým sa ruší zákaz kočovania Rómov, prešiel v parlamente do druhého čítania. Na Slovensku totiž stále platí zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb z roku 1958. Podľa ústavných právnikov táto norma diskriminuje Rómov a je v rozpore s ústavou a medzinárodnými zmluvami.
Zákon, ktorý odborníci označujú za relikt totalitnej minulosti, mal donútiť Rómov, aby sa prispôsobili spôsobu života majoritnej spoločnosti. V praxi umožňoval donútiť Rómov, aby sa presťahovali do vopred určenej obce, pretrhli svoje rodinné väzby a začlenili sa do pracovných kolektívov, od ktorých sa očakávalo, že ich svojím "výchovným pôsobením" prispôsobia normám okolia. Zákon sa zaslúžil aj o likvidáciu tradičných rómskych remesiel. Novelizovaný bol začiatkom 90. rokov. Parlament však odstránil len pasáž o sankciách. (tasr)
