Atlét Roman Hanzel absolvoval pred včerajším odchodom na budapeštianske halové majstrovstvá sveta (5. - 7. marca) novinársky rozbeh. Sčasti s mobilom v ruke. Začuli sme jednu odpoveď: "Viete, ja beriem atletiku trochu inak." Tým nám prihral neplánovanú štartovnú otázku. Roman, ako teda vnímate kráľovnú športov? "Ako majestát, od ktorého sa nepatrí zasadne čakať iba odmenu. Nehovorím, že na atletike niečo nezarobím, ale tento pohľad je tak desiaty v poradí. Robím to pre radosť, pre dobrý pocit, pre túžbu niečo si dokázať. Nech rozmýšľam akokoľvek, inak to vyjadriť neviem," plynuli slová 27-ročného bežca na 800 metrov. Zneli pevne, bez hľadania výrazov. Čiže úprimne.
Na roky odišiel z očí a myslí
Hanzel bude od zajtra jediným slovenským zástupcom na jubilejnom desiatom svetovom šampionáte atlétov. Organizátori rátajú približne s tisíckou pretekárov zo 150 krajín. Roman bude našou kvapkou, popravde trochu nečakanou. "Dva roky ma našťastie obchádzajú zranenia, takže moja forma pozvoľna stúpa. Konečne prišiel progres. Práve moje predošlé prekliate patálie s členkami zapríčinili, že až dnes som tam, kde som asi mal byť tak pred štyrmi rokmi," priznal sa pretekár Slávie UK Bratislava, zverenec trénera Ladislava Ásványiho, ktorý je tiež riaditeľom jedinej atletickej haly na Slovensku, bratislavského Elánu. Pod strechu to teda Roman skutočne nemá ďaleko.
"Moja budapeštianska účasť má s touto skutočnosťou iba širšiu súvislosť. V hale behám rád. Ak som splnil limit, niet príčiny neštartovať na zimnom vrchole. Ak by sa tak nestalo, nič strašného by sa nestalo. Slovenský rekord už začiatkom februára 1:47,80 min mal svoju logiku. Celoročná príprava v dobrých podmienkach je určite niečo iné, ako plátanie v rôznych telocvičniach a tréningy vonku pri nulových teplotách. Zlé je, že nemáme viac Elánov," podotkol skúsený atlét, ktorý na dlhšie roky zišiel z očí, zišiel z mysle. Bol klasickým atlétom, ktorého meno človek postrehol sem-tam vo výsledkoch.
Základy dostal v Kysuciach
Hanzel sa narodil a vyrastal v Kysuckom Novom Meste. Chlapec pre každý šport sa dal na atletiku v štrnástich. Behal rôzne trate, skúsil všetky skoky. "V pätnástich ma zobral do skupiny tréner Milan Skokan. Objavil vo mne osemstovkára. Pestoval popri tom vo mne aj všestrannosť, vštepil mi základy dobrej koordinácie pohybu. Na juniorských majstrovstvách Európy 1995 v Nyiregyháze si ma všimol tréner Ásványi a ponúkol mi spoluprácu. O rok neskôr som začal študovať na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu a už v deväťdesiatom šiestom som štartoval na juniorských MS v Sydney, kde som sa prebojoval do semifinále. To je zatiaľ s Ladislavom Ásványim náš vrchol," priblížil svoju kariéru bežec. Ďalších päť-šesť rokov označil ako čierne.
Opatrné slovo o semifinále
Romana sme nechtiac chytili za slovo, ale použil slovo zatiaľ. "Nerád hovorím o plánovaných cieľoch a časoch, lebo je to také od buka do buka. Šport je síce o cieľavedomosti, tiež však ošťastí, ale zajtra (v piatok od 18.00 h sú na MS na programe rozbehy na 800 metrov) urobím všetko preto, aby som súťažil aj v sobotu," podotkol Hanzel. To teda znamená semifinále.
Na veľkých podujatiach sa zvykne v elimináciách behať rôzne, ale vždy takticky. Možnosti sú dve - pomalá skupina spoliehajúca sa výlučne na silný záver, alebo rýchlejší tempári, ktorí si pred finišom hľadajú dobré pozície.
Náš polkár by považoval za šťastnú chvíľu, keby ho vyžrebovali medzi svižnejšiu spoločnosť. "Ide síce o zriedkavejší taktický variant, ale nie ojedinelý. Rýchlostne sa na tom cítim dobre. Nebolo by však dobré, keby som na postup potreboval trebárs výkon pod môj rekord. Ten by padol vhod v semifinále," vykreslil ideálny model Hanzel. Slovenský rekordér o finále nehovorí ani náhodou, to považuje za nereálne sústo. Za jednoznačného favorita považuje lídra tohtoročných tabuliek Rusa Borzakovského (1:44,58).
Aténske predsavzatie
Celý svet obsadil budapeštiansky šampionát opatrnejšie. Atléti sa premyslene chystajú na Atény. Roman nie je iný prípad. "A zase som pri nešťastných prognózach. Iste sa na olympiádu chcem dostať, ak zbežne hodnotím sám seba, v mojich silách je čas okolo 1:46 min, samozrejme desatina hore-dole. Nemyslím si, že mám k tejto méte ďaleko. Nepokúsiť sa o olympijskú účasť by som považoval čosi ako ,trestný čin'," hovoril bežec s osobným rekordom 1:47,24 min (vlani v Tallinne). Olympijské limity sú - A: 1:46,0 - B: 1:47,0.
Hanzel vlani promoval na fakulte telesnej výchovy a športu. Je atletickým trénerom s diplomom. Olympijská sezóna u mnohých poznačí ďalší život. U Romana dosť značne. "Pri všetkom atletickom entuziazme sa športom ,položivím', hoci atléti s mojou výkonnosťou v mnohých krajinách vyjdú na slušné peniaze. O všetkom rozhodnú Atény. Či sa tam vôbec dostanem, čo tam prípadne predvediem. Inak skutočne už začínam rozmýšľať o budúcnosti športovca mimo pretekárskeho rámca. Moja priateľka hrá volejbal vo Švajčiarsku. Mám odtiaľ nejaké ponuky. Tieto úvahy nie sú síce predčasné, ale dnes nie je na ne pravá chvíľa. Čaká ma rozhodujúca sezóna," dokončil rozprávanie slovenský bežec.
SLOVENSKÁ ATLETIKA NA HMS
Slovenská atletika bola na predchádzajúcich deviatich halových majstrovstvách sveta najmä v ich začiatkoch veľmi úspešná. Z dnešného pohľadu takmer neuveriteľne. Toto konštatovanie iste pomerne výrazne spochybňuje názor, že skromné výsledky zapríčinila neexistencia špecializovanej haly na Slovensku.
Na konci osemdesiatych a deväťdesiatych rokov boli nafukovacie haly v Bratislave a Košiciach v zdevastovanom a vlastne nepoužiteľnom stave. Pravda, výškar Zvara a trojskokan Mikuláš súťažili za pražské kluby Spartu, respektíve Duklu. Chôdza sa v hale netrénuje, neskorší bronzový medailista na 110 m prek. na aténskych MS 1997 Igor Kováč sa pripravoval tiež v Prahe, výškarka Melová zase v Nemecku. Ľahko zranený Jozef Pribilinec prehral v Indianapolise súboj o zlato s Rusom Ščennikovom o jedinú stotinu. Na porovnanie - zo slovenských rodákov získali na otvorených MS zlato diskár Imrich Bugár (dnes český občan a stále i rekordér) - 1983, dvakrát striebro chodec Jozef Pribilinec - 1983, 1987, Zuzana Moravčíková (dnes česká občianka) v štafete 4 x 400 metrov - 1983.
Umiestnenia Slovákov v prvej osmičke
1987 (Indianapolis): 2. Jozef Pribilinec (5000 m chôdza), 2. Gabriela Sedláková (800 m), 3. Ján Zvara (výška), 4. Roman Mrázek (5000 m chôdza).
1989 (Budapešť): 2. Roman Mrázek (5000 m chôdza), 5. Milan Mikuláš (trojskok), 6. Pavol Blažek (5000 m chôdza), 8. Robert Ruffíni (výška).
1991 (Sevilla): 8. Zuzana Zemková (3000 m chôdza)
1993 (Toronto) a 1995 (Barcelona) bez umiestnenia v prvej osmičke.
1997 (Paríž): 5. Igor Kováč (60 m prek.).
1999 (Maebaši): 5. Mária Melová (výška), 8. Igor Kováč (60 m prek.).
2001 (Lisabon): 7. Milan Haborák (guľa).
2003 (Birmingham): 7. Milan Haborák (guľa). (pf)
Vizitka
Roman Hanzel
Dátum narodenia: 15. januára 1977
Klub: Slávia UK Bratislava
Tréner: Ladislav Ásványi
Účasť na halových MS: premiéra
Osobný rekord v hale: 1:47,80 (7. 2. 2004 vo Viedni)
Osobný rekord vonku: 1:47,24 (30. 7. 2003 v Tallinne)
Umiestnenia na vrcholných podujatiach v behu na 800 m: 8. na Svetovej univerziáde 2003 v Degu, 8. v semifinále MSJ 1996 v Sydney, účastník halových ME 2002 vo Viedni (6. v rozbehu), účastník ME 1999 v kategórii do 22 rokov (8. v rozbehu na 800 m, 10. v rozbehu na 1500 m), postavenie v redukovaných svetových tabuľkách 2004 (maximálne dvaja pretekári z jednej krajiny): 23. miesto. (sita)
