Karol Baron vo svojom ateliéri . FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
večnou múzou." Člen legendárnej Česko-slovenskej surrealistickej skupiny pripravil pre prestížnu súkromnú Galériu Les yeux fertiles kolekciu pastelov z rokov 1968 až 1991.
Jej vernisáž bola uplynulý štvrtok. Do galérie situovanej na ulici Rue de Seine pretínajúcej slávny bulvár St. Germain prišlo množstvo ľudí a podľa spoluorganizátorky výstavy zo Slovenského inštitútu v Paríži Anny Vasseur bol Karol Baron šťastný. "Nadšene sledoval, ako jeho umenie komunikuje s divákmi," povedala pre SME Vasseur. "Po vernisáži mi celý čas hovoril, ako je uchvátený atmosférou Paríža a akoby opäť chcel využiť štipendijný pobyt pre slovenských umelcov v parížskom Cité."
V nedeľu sa niekoľkodňový pobyt Karola Barona mal končiť. Okolo štvrtej popoludní sa ešte s manželkou išiel rozlúčiť s galeristkou v Les yeux fertiles. Onedlho mali odísť na letisko. Žiaľ, osud rozhodol inak. Pri prechode cez ulicu sa dostal pod kolesá auta. Okolo siedmej večer podľahol svojim zraneniam. V septembri by mal šesťdesiatpäť rokov.
Tvorba Karola Barona sa úzko spája s činnosťou surrealistickej skupiny v Česko-Slovensku, ktorej členom sa stal roku 1970. Bolo len príznačné, že členstvo ho automaticky vyhodilo z normalizovaného výtvarného diania v bývalom Česko-Slovensku, no aktivít skupiny sa nezriekol.
"Keď sa povie surrealizmus, človeku sa okamžite vybaví Dalí, no naša surrealistická optika je v inej polohe," hovoril Karol Baron, ktorý od roku 1995 pôsobil ako profesor na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. "Je to životný názor, ktorý nepredpisuje, čo sa má alebo nemá robiť. Ako otvorený systém zasiahol takmer všetky druhy umenia, a práve preto prežil všetky izmy zo začiatku storočia."
Čudesný svet homunkulov a mutantov, zázračnosť zátiší, pôvabná hra absurdity a čierneho humoru - to všetko utváralo zrkadlo sveta Karola Barona, ktoré sa rozbilo.
Povedali o Karolovi Baronovi
Jan Švankmajer, český režisér a výtvarník: "Sú zvesti, ktoré by som nikdy nechcel počuť. Tá o smrti Karola Barona patrí k nim. Poznali sme sa od roku 1970 a veľmi sme sa ľudsky zblížili. Bol to úžasný človek a zároveň aj vynikajúci maliar. Bravúrne vedel preniesť svoje sny do farieb a tvarov. Bude mi veľmi chýbať."
Albert Marenčin, slovenský spisovateľ: "Dva dni predtým, ako odletel do Paríža, sme ešte pripravovali knihu Alfreda Jarryho Skutky a názory doktora Faustrolla - patafyzika, ktorú som preložil. Karol ju ilustroval a dohodli sme sa, že keď sa vráti z Paríža, tak ju dotiahneme. Táto kniha bola jeho snom od polovice šesťdesiatych rokov, keď sme sa spoznali. Žiaľ, už ju neuvidí vytlačenú. Pošlem mu ju tam hore." (pet)
