Karel Kryl (12. 4. 1944 - 3. 3. 1994) FOTO - ČTK
"Slovenčina pre mňa nie je cudzou rečou, ale zo skúsenosti musím vyhlásiť, že ide o jazyk, ktorý je pre nás, ktorí sme vyrástli v Česko-Slovensku, prirodzený len preto, že sme sa ho učili automaticky. Z rozhlasových programov, televízie, čítaním knižiek, časopisov, rozhovormi s priateľmi. Inak je to s tými, čo po česky hovoria, no vyrastajú v cudzojazyčnom prostredí. Deti mojich českých priateľov väčšinou slovenčine nerozumejú. Nie sú s ňou zrastené, zžité, nie je im vlastná. Čo je dôvodom na ďalší text v jazyku rovnako rodnom, ako je čeština," vyhlásil raz Karel Kryl a napísal čardáš v slovenčine.
Legendárny český pesničkár a básnik, ktorý zomrel presne pred desiatimi rokmi, mal k Slovensku viac ako vrúcny vzťah. Po návrate z emigrácie po novembri 1989 u nás začal intenzívne koncertovať a spolupracoval s dvoma významnými slovenskými hudobníkmi, folkovou pesničkárkou Zuzanou Homolovou a so skladateľom a hráčom na klávesové nástroje Mariánom Vargom, s ktorým nahral jeden album.
"Hrozne rád sem chodil. Myslím si, že mu imponovala slovenská mentalita a mimoriadne sa mu páčili tunajšie ženy. Mal tu vlastný klub fanúšikov, väčšinou mladých ľudí, ktorí si vydávali vlastný časopis. Kreslil im ilustrácie a stretával sa s nimi," povedala pre SME Zuzana Homolová. O Krylovi sa po prvýkrát dozvedela počas študijného pobytu vo Francúzsku v roku 1968, z listov spolužiakov. "Keď som sa o rok vrátila, všetci spievali jeho pesničky a pustili mi jeho prvú platňu Bratříčku, zavírej vrátka."
Osobne sa s ním stretla až krátko po novembrovej revolúcii, keď prišiel hrať do Bratislavy. "Prekvapil ma veľmi dobrým prehľadom o tom, kto je kto a čo robí. Keď som sa raz odvážila zájsť za ním po koncerte do zákulisia, na dlhej tmavej chodbe sa objavil malý človiečik a vydal sa mi v ústrety s roztvorenou náručou a úsmevom. Poznal i moju tvorbu, pretože sledoval aj slovenskú folkovú scénu, a pozval ma ako hudobného hosťa na niekoľko svojich koncertov," spomína Homolová. Na otázku, čo na Krylovi najväčšmi obdivovala, dodáva: "Mal neuveriteľnú intuíciu. Až po čase sme si uvedomili, ako dokázal predvídať. Keď nám hovoril niektoré veci, tvrdil sme mu, že preháňa a príliš prežíva udalosti. No hoci dlho žil vonku, vedel mnohé odhaliť lepšie ako my sami."
Známy slovenský hudobník Marián Varga s Karlom Krylom spolupracoval v roku 1992 na trochu utajenom albume Dvě půle lunety aneb Rebelant o lásce. Český pesničkár sa tu naplno prejavil ako básnik, keď recitoval svoje ľúbostné verše spolu s Bratislavčankou, žijúcou v Prahe, Danielou Bakerovou a Varga ich doplnil citlivým preludovaním. Bolo vôbec po prvýkrát, čo sa na nahrávke stretli tieto dve legendy českej a slovenskej hudby.
"Musím povedať, že myšlienka nevznikla v Krylovej hlave, ale na rozdiel od mnohých, nepovažoval za absurdné, aby jeho vlastnú poéziu hudobne sprevádzala iná než jeho hudba. V podstate sme sa stretli, až keď si ku mne prišiel vypočuť výsledok, a bol dojatý," spomína Marián Varga na okolnosti výnimočnej spolupráce.
Je zaujímavé, že k spolupráci s Krylom došlo, hoci Varga folkových hudobníkov dlho označoval ako "priateľov táborových ohňov". "Nie je pravda, že by som ich nemal rád, mám medzi nimi kamarátov. Skôr by som povedal, že som nemal a nemám rád tento žáner," vysvetľuje Varga a dodáva: "Kryl, to bol fenomén! Pekné, jednoduché pesničky a silné výpovede." A ako vlastne bývalý líder slávnych skupín Collegium Musicum a Prúdy, ktorý dnes koncertuje sám, vnímal Kryla v šesťdesiatych rokoch a ako ho vidí dnes?
"Pre mňa bol rebelom s gitarou v ruke, ktorý urobil to, čo iní neboli schopní. Pomenovať situáciu a niesť následky. V tejto optike sa stal priam romantickým hrdinom, o čom svedčí aj jeho triumfálny návrat v roku 1989. A on ním skutočne bol. Pre mňa to bol jeden citlivý intelektuál a básnik."
