Desivé výchovné metódy absolvovali na vlastnej koži aj štyria súrodenci, ktorých matka priväzovala o posteľ. Deti rôznych vekových kategórií nerozprávali a najmladšie nebolo schopné ani plakať.

Týranie detí vlastnými rodičmi nie je ničím výnimočným. Detské domovy sú preplnené takýmito deťmi, hovorí Viera Kováčiková, riaditeľka Detského domova v Jesenskom v okrese Rimavská Sobota. Každé dieťa je podľa nej hendikepované už tým, že je umiestnené v spomenutom zariadení.

Rodičia často týrajú deti hladom. „Z krízového centra sme prebrali trojročného chlapčeka, ktorý bol na kosť vychudnutý, sociálne zaostalý a dokonca nevedel ani chodiť,“ spomína si na svoje smutné skúsenosti z praxe riaditeľka. Vo viacerých prípadoch sa začalo trestné stíhanie proti rodičom, ale týranie detí sa dokazuje veľmi ťažko.

Ako uviedla V. Kováčiková, trýzneným deťom stačí jeden deň v domove, aby sa prispôsobili. Rýchlo si uvedomia, že pracovníci im neublížia.

Deti prechádzajú vo výchovnom procese niekoľkými štádiami. Prvé je charakteristické tým, že vychovávateľom prejavujú vďačnosť. V druhej etape sa veľa z týraných detí správa agresívne a praktiky svojich rodičov aplikuje na rovesníkoch v domove.

Zo skúseností V. Kováčikovej vyplýva, že týrané deti na utrpenie navonok zabudnú, ale v podvedomí im strašné udalosti ostanú. Správnym prístupom sa dostanú do relatívne normálneho psychického stavu. V budúcnosti sú však schopné fyzicky a psychicky trápiť svoje okolie rovnako ako ich rodičia.

Riaditeľka Detského domova v Jesenskom sa domnieva, že práca v sociálnej sfére sa uberá opačným smerom, lebo rieši dôsledky, ale nie príčiny problémov. Takmer všetky deti umiestnené v detskom domove majú rodičov, ktorí ich vôbec nenavštevujú.

STELA KRAUSOVÁ