sektory.
Šéf futbalového klubu František Šulka oznámil modernizáciu ako hotovú vec, s ktorou by sa malo začať v lete. Pre agentúru SITA to potvrdil aj prezident Asociáce športových klubov (AŠK) Inter Jozef Potisk, ale jemnejšou formou: „Zatiaľ nič rozhodnuté nie je, ale ak by sa atletická dráha ukázala ako prekážka našich plánov, nebudeme s rozhodnutím o likvidácii váhať,“ povedal J. Potisk. Zdôvodnil to nedostatkom financií na údržbu tartanového oválu. Paradoxom je, že v doterajšej histórii dráhy s umelým povrchom (dokončenie na jeseň 1970) sa všetky rekonštrukčné práce platili zo štátnych zdrojov.
Do asociácie z Pasienkov, prirodzene, patrí aj atletický klub Interu. O čudných mravoch v AŠK svedčí, že prezident atletického klubu „žlto-čiernych“ Rastislav Martinický nevedel vo štvrtok pred tlačovkou vôbec nič. „Včera sme sa stretli s pánom Potiskom, slušne sme sa pozdravili. O takej vážnej veci mi nepovedal ani slovo,“ povedal šéf atlétov Interu. Vysvetlil nám vlastnícke vzťahy, ktoré si overil u právnikov: „Štadión je majetkom celého AŠK, atletická dráha a sektory pre kráľovnú športov patria teda atlétom. Celé mi to pripadá ako fór,“ povedal R. Martinický a zdôraznil širší rozmer. Na Interi roky organizujú atletický míting kedysi svetového a dnes ešte stále medzinárodného významu. Nejde teda iba o súkromnú vec Interu, ale záležitosť zasahujúcu najširšiu slovenskú športovú obec. Na slávnej „pétéeske“ štartovalo na Interi vyše päťdesiat olympijských víťazov (napríklad M. Johnson, M. Greene, Juantorena, Železný). Sergej Bubka utvoril v Bratislave dva zo sedemnástich svetových rekordov na otvorenom štadióne - svoj prvý vôbec v roku 1984 - 585 cm a 605 cm roku 1988.
Kombinácia futbalového a atletického štadióna sa nevylučuje ani v miestach atleticky najchýrnejších. Na zürišskom Letzigrunde, dejisku najslávnejšieho mítingu sveta, hrá švajčiarsku ligu FC Zürich, na Olympijskom štadióne v Berlíne Hertha BSC Bundesligu.
Aj predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová vie o rekonštrukcii iba odvčera, hoci zo „zákulisia tušenie mala“. SAZ, prirodzene, nemá možnosť zasahovať do vlastníckych vzťahov klubov a asociácií, môže iba apelovať na zdravý rozum. „Na Slovensku sú štyri otvorené štadióny s tartanom. Jedine ten na Interi a azda v Banskej Bystrici znesie medzinárodné požiadavky na kompletný program. Všetko chápem ako obrovský podraz a neospravedlniteľnú svojvôľu,“ povedala M. Mračnová. Predsedníčka SAZ potom zdôraznila: „V Česku majú 180 tartanových dráh, množstvo z nich výlučne na tréning.“ U susedov majú tiež lepších atlétov a ich futbalisti sa iste nedostali do Európy zásluhou krásnych štadiónov.
PETER FUKATSCH
