Augustín Bačinský študoval na Rímskokatolíckej fakulte v Bratislave. "Kým mnohí kolegovia cítili volanie do celibátu, ja som cítil volanie do manželstva. V piatom ročníku som chcel prijať gréckokatolícky obrad, ktorý mi minulý režim neumožnil, a musel som prerušiť štúdium. Zhodou náhod som potom školu dokončil," hovorí. Kaplánom bol dva týždne. Keďže netajil svoje problémy s celibátom, zakázali mu pôsobenie v rímskokatolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlásili aj jeho rodičia. Žili v Terchovskej doline, kde vybočenie z cirkevných tradícií ľudia odcudzovali. "Boli časy, keď som chodil do rodnej dediny pešo popod kopec, aby som stretol čo najmenej ľudí. Tie pohľady nepochopenia boli silné. Rodičia sa chceli z obce vysťahovať," spomína biskup Bačinský.
Päť rokov fyzicky pracoval v trstianskych závodoch ťažkého strojárstva a žilinských chemických závodoch. Bolo to obdobie duchovného hľadania. Získal informácie o Starokatolíckej cirkvi, ktorá za komunizmu nebola na Slovensku povolená. Svoju budúcu manželku stretol v Trstenej. Odišli do Brna, kde sa stal starokatolíckym kňazom. Po roku 1995, keď sa táto cirkev sformovala na Slovensku, sa vrátil. Usadil sa v Nitre, kde žije najväčšia starokatolícka komunita. Je otcom štyroch dcér. Každú nedeľu slúži omšu v kaplnke na Chrenovskej ceste.
Starokatolícka cirkev zdôrazňuje hodnoty rodiny a rodinného života. Hlási sa k cyrilo-metodovskému obdobiu, keď cirkev nebola rozdelená na východnú a západnú. Jej vierouka je blízka východným cirkvám a omša pripomína rímskokatolícky (bej)
