Po nebankových subjektoch zostalo približne 200 tisíc ľudí a stratilo sa asi 20 miliárd korún. Dalo sa tomu predísť dôraznejšou aktivitou štátnych orgánov? A ak áno, má sa štát podieľať na odškodnení ľudí?

ILUSTRAČNÉ FOTO - SME JÁN KROŠLÁK

V sobotu ubehli dva roky, odkedy vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči predstaviteľom Horizontu Slovakia a B.M.G Invest Vladimírovi Frunimu, Františkovi Matíkovi a Mariánovi Šebeščákovi. Obvinil ich zo závažných trestných činov podvodu, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a neoprávneného podnikania. Podľa prvotných odhadov polície menovaní svojim klientom spôsobili škodu za takmer 17 miliárd korún. V tejto súvislosti bol obvinený aj podnikateľ Jozef Majský. Zatvorenie pobočiek Horizontu a B.M.G spustilo lavínu krachov ďalších nebankových subjektov.

Ľudia, ktorí v tom čase prišli o svoje vklady, odkazuje právnik Pavol Hagyari, majú novú nádej na odškodnenie. Tento týždeň chce zažalovať štát, pretože podľa jeho názoru mnohých klientov štátne orgány poškodili nesprávnym úradným postupom.

"Išlo o trestné činy v hlavnom vysielacom čase a v priamom prenose," hovorí advokát na margo masívnej reklamy nebankových inštitúcií v médiách. Napriek tomu, že štátne orgány mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov už v 90. rokoch, podľa Hagyariho v prípade spomínaných subjektov nekonali dôsledne. "Nezačalo sa včas trestné stíhanie, nezatvorili sa pobočky, nezablokovali účty," zdôrazňuje. "Keď ministerka financií Brigita Schmögnerová v júli 2001 podala trestné oznámenie, nikto ju nebral vážne."

Hoci advokáta oslovilo Združenie poškodených klientov, kolektívna žaloba u nás nie je možná. Hagyari bude zastupovať len tých poškodených klientov, ktorí sa pre žalobu rozhodnú.

Hagyari chce žalobu oprieť o zákon číslo 58 z roku 1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a o paragraf 415 Občianskeho zákonníka. Pripomína, že v Českej republike, ktorá už mala za sebou krach družstevných záložní, takzvaných kampeličiek, orgány činné v trestnom konaní postupovali razantne a Horizont v priebehu týždňa odišiel z trhu. "Český štát navyše cítil zodpovednosť za krach kampeličiek a ich klientov odškodnil."

Pavol Hagyari sa žalobou chce domáhať odškodného od štátu. "Nech o jeho výške rozhodne súd. Uvedomujem si, že zodpovednosť je aj na strane občanov, ktorí dobrovoľne išli do rizika, ale spoluzodpovedný je aj štát," tvrdí advokát Hagyari.

Podľa jeho slov sa aj z daňových priznaní nebankových subjektov dalo usúdiť, že sa peniaze klientom vyplácajú z nových vkladov, a nie z výnosov z podnikania. (iš)

Paragraf 415 Občianskeho zákonníka:

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Paragraf 18 zákona 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom:

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Čo robil štát proti nebankám?

Národná banka Slovenska

Od začiatku roku 1998 dala viacero podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov. "Najvyšší predstavitelia NBS viackrát v televízii i cez iné médiá upozornili na to, že činnosť nebankových subjektov je z hľadiska zákona podozrivá a že s takýmto spôsobom investovania peňazí je spojené značné riziko," povedal súčasný hovorca NBS Igor Barát.

Parlament a vláda

Postupne prijímal niekoľko zákonov, ktoré viac alebo menej komplikovali podnikanie nebankových subjektov. Vyberáme:

- Novela Zákona o bankách zo 16. septembra 1999. Nadobudla účinnosť nadobudla 11. októbra 1999 a zamedzila bez príslušného povolenia prijímanie peňažných prostriedkov subjektami, ktoré poskytujú služby rovnocenné bankovým

- Zákon o kolektívnom investovaní, účinný od 1. januára 2000. Obmedzil činnosť subjektov, ktoré vykonávajú podobné činnosti, akými je kolektívne investovanie

- Novela Obchodného zákonníka, účinná od 1. januára 2002. Tichý spoločník má podľa nej právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a záznamov tejto spoločnosti a podnikateľ mu je ich povinný poskytnúť

- Zákon o cenných papieroch a investičných službách z novembra 2001, účinný od 1. januára 2004. Zaviedol prospekt investície, ktorý musí obsahovať základné údaje o vyhlasovateľovi verejnej ponuky, údaje o predmete jeho podnikania a o jeho finančnej situácii.

Ministerstvo financií

V roku 2000 zorganizovalo špeciálnu informačnú kampaň. Upozorňovalo v nej na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov. Táto kampaň bola spoluorganizovaná a spolufinancovaná programom Phare a zúčastnili sa na nej Asociácia správcovských spoločností, Asociácia bánk, Asociácia poisťovní a Burza cenných papierov v Bratislave.