ali.
Kde ste začínali a kedy ste vstúpili do „veľkého“ futbalu?
„Začínal som v Sklabine pri Veľkom Krtíši, ale naša rodina pochádza z Oravy, odkiaľ sa presťahovala na juh Slovenska. V tejto obci som hral v žiackych rokoch, v doraste a od šestnástich rokov aj za dospelých. Od sedemnástich som hral striedavo za dorast i dospelých v Lučenci, na vojenčine v Banskej Bystrici rok za juniorku a potom som sa dostal do Senca, ktorý postúpil do II. ligy. Nasledovalo hosťovanie v Komárne, ale po jeho skončení som sa už do Senca nevrátil. Ozvali sa Topoľčany, kde som už štvrtú sezónu.“
Znamená to, že ste v tamojšom klube spokojný?
„V Topoľčanoch pôsobím najdlhšie, čo je potvrdením toho, že som tam spokojný. Dobre spomínam na trénera Adama Farkaša, ale uznávam aj súčasného kouča Mariána Novotného, pod ktorého vedením sme vybojovali postup do II. ligy. V porovnaní s inými klubmi, kde som pôsobil, je v Topoľčanoch najlepší kolektív.“
Aký je váš pohľad na jesenné účinkovanie Topoľčian v II. lige?
„Prvé úspešné zápasy nám veľmi pomohli psychicky, získali sme sebavedomie a začali sme si viac veriť. Treba ale priznať, že hlavne pri troch víťazstvách na ihriskách súperov nám priala futbalová šťastena. Škoda viacerých zranení a vylúčení hráčov, čo mužstvo dosť oslabovalo. Nerád spomínam na domáci zápas s Nitrou, ktorá nám strelila víťazný gól s porušením športovej etiky.“
Blíži sa štart odvetnej časti, ako vidíte šance Topoľčian na udržanie sa v II. lige?
„Od posledného zostupového miesta nás delí šesť bodov, čo nie je až tak veľa, ale mužstvu verím. Dôležité bude, ako sa nám bude dariť v prvých troch jarných zápasoch, z ktorých by sme mali získať aspoň štyri body.“
GEJZA SITKEY
