Prezident Klaus včera v Prahe vlastnoručne vyvesil tabuľku v novej ulici pomenovanej po zosnulom prezidentovi Nejvyššieho kontrolného úradu Lubomírovi Voleníkovi. FOTO - ČTK

čo najviac Čechov.

Jeho predchodca Václav Havel nadväzoval skôr na masarykovské chápanie úlohy českého prezidenta, akéhosi osvieteného voleného monarchu, ktorý je intelektuálnou a morálnou autoritou, drží si však od občanov určitý odstup.

Klaus sa, naopak, čiastočne aj v rozpore so svojím predchádzajúcim vystupovaním, usiluje byť ľudovým prezidentom. Cestuje po krajine, začína koncerty, konferencie, otvára mosty, rozdáva autogramy a úsmevy. Už počas prvého večera na prezidentskom zámku v Lánoch prišiel čerstvý prezident aj s manželkou Líviou na miestny hasičský ples, popíjal pivo a tancoval podľa dychovky.

Jeho v minulosti autoritatívne prejavy sú učesanejšie a vyhýba sa konfliktným situáciám," tvrdí pre denník MF Dnes Jiřina Hůrková, lektorka agentúry AHA Public Relations Agency. Šikovne využíva fotogenický vzhľad, suverénne vystupovanie a talent vkusne sa obliecť. "Môžem mu vyjadriť obdiv. Nejde iba o kvalitu oblečenia, ale aj o štýl, je veľmi presvedčivý," hovorí Anna Nandrážiová z Image Institute.

Z hľadiska výskumov verejnej mienky sa mu to vypláca. Tento mesiac sa stal najobľúbenejším politikom. Podľa prieskumu agentúry CVVM mu dôveruje 69 percent Čechov.

Problematickejšie už je hodnotenie obsahu jeho ročného prezidentovania. Klaus pripisuje svoju popularitu tomu, že bol vždy dôsledný a nemení názory podľa toho, ako fúka vietor. Kritici jeho prezidentského pôsobenia hodnotia situáciu presne naopak.

"Klausovo úsilie o ľudovosť má niektoré pozitívne aspekty, ktoré však väčšinou prehlušuje odér populizmu poháňaného prieskumami popularity," tvrdí politológ a bývalý Havlov poradca Jiří Pehe. Podľa neho navyše Klaus porušil niekoľko sľubov, s ktorými nastupoval, napríklad že nebude zasahovať do práce vlády alebo, že bude zdržanlivý pri vetovaní zákonov.

Klausovou nevýhodou je, že je na rozdiel od svojho predchodcu v zahraničí oveľa menej obľúbený, čo sa napriek jeho snahe za rok nezmenilo. Príkladom môže byť jeho roztržka so Spojenými štátmi, ktoré teraz odmietajú Klausovo úsilie o oficiálnu návštevu Bieleho domu.

Ďalšou výhradou, ktorej sa Klaus už nikdy nezbaví, je, že sa hlavou štátu stal vďaka politickej dohode s komunistami, ktorým potom pomohol tým, že ich na rozdiel od Havla prijal na Hrade a nerobil rozdiely medzi nimi a demokratickými stranami.