Radí psychiatrička Po dlhšom čase som bola na návšteve u syna, ktorý býva s manželkou a dcérou v inom meste než ja. Vnučka má 16 rokov, je gymnazistka. Vždy som bola na ňu hrdá, lebo sa nielen dobre učila, ale aj dobre vyzerala - pekná štíhla blondínka s dlhými vlasmi. Preto ma zarazila zmena, čo sa s ňou stala - takmer prázdne nohavice, chudučké nohy aj ruky, ochabnuté vlasy, tmavšie zuby. Potom som sa dozvedela, že rodina drží stále nejaké diéty, chodia do posilňovne, behajú. To je síce v poriadku, ale keďže som videla v televízii dva filmy o anorexii, obávam sa, že moja vnučka k tomu tiež smeruje. Keď som to povedala neveste, posťažovala sa síce, že dievča jedáva naozaj veľmi málo a nedá si v tom povedať, ale nezdalo sa jej to vážne, vraj dnes chcú byť všetci štíhli. Domnievam sa však, že vnučka je ešte príliš mladá na to, aby svoj organizmus ochudobňovala dobrovoľne o prvky, ktoré potrebuje pre rast a zdravý vývoj. Podľa nej je to však nemoderný názor. Keďže v spomínaných filmoch viedla anorexia až k smrti, bojím sa, čo všetko sa môže stať, preto sa obraciam na vás s prosbou, aby ste mi poradili, čo sa dá v takejto situácii robiť. Ako sa dá spoznať, či ide naozaj o anorexiu? Elena R. Milá pani Elenka,

som rada, že ste napísali a vôbec sa vám nečudujem, že máte strach. Mentálna anorexia patrí totiž dnes k často sa vyskytujúcim poruchám a postihuje dievčatá práve vo veku vašej vnučky. Píšete o určitých príznakoch, ktoré ste si na nej všimli . Že je vychudnutá, stráca vlasy a tmavnú jej zuby. Asi vám ani ona, ani jej rodičia nepovedali, koľko váži pri svojej výške, čo by mohlo byť tiež vodidlom pre rozpoznanie tejto choroby. Ďalším príznakom (ale predstavujem si, že vám je ťažko na to sa pýtať), je u dievčat strata menštruačného cyklu. Schválne píšem u dievčat, lebo toto ochorenie postihuje aj chlapcov či mladých mužov, ale menej často ako dievčatá. Ďalšími známkami svedčiacimi o tejto poruche sú strata iných záujmov, prehnané telesné cvičenie alebo aj izolácia od priateliek, zvýšená nervozita, niekedy nepokoj alebo aj depresie. Píšete, že v rodine sa držia diéty a venuje sa viac pozornosti telesným cvičeniam. Je pravda, že dnešná doba kladie neraz prehnaný dôraz na telesný vzhľad, ale práve rodinné ovzdušie, kde sa výzoru venuje toľko pozornosti, môže byť živnou pôdou pre rozvoj tohto ochorenia. Je pravda, ako ste videli vo filmoch, že toto ochorenie sa môže v niektorých prípadoch končiť úmrtím. Pracujem totiž ako lekárka na oddelení pre liečbu porúch príjmu potravy (kam patrí anorexia a bulímia) a, žiaľ, mám aj túto skúsenosť.

A teraz skúsim napísať, aké sú možnosti v liečbe tejto choroby. V prvom rade treba, aby si dievča pripustilo, že týmto ochorením trpí. Ako píšete, jej matka to síce vidí a vraví, že vnučka málo jedáva, ale asi tomu ešte nepripisuje veľkú dôležitosť. Bolo by dobré skúsiť sa s ňou či s otcom o tom porozprávať. Ak rodičia prijmú, že by sa mali viac zaujímať o to, ako sa ich dcéra stravuje, prípadne akú má hmotnosť, alebo či má v poriadku menštruáciu, môže to byť prvý krok k potvrdeniu či vylúčeniu tohto ochorenia. Ak by príznaky svedčili pre to, že sa u vašej vnučky ochorenie rozvíja, bolo by dobré pokúsiť sa navštíviť buď detského lekára, alebo priamo psychiatra, ktorý by mal toto ochorenie diagnostikovať.

V úvode som písala, že anorexia je závažné ochorenie, ale nie je neliečiteľné, hlavne ak sa rozpozná včas (lebo z kratšej cesty sa vždy ľahšie vracia) a je odborne liečené. Liečba môže prebiehať ambulantnou formou, ale keď treba, máme aj špecializované oddelenia pre liečbu týchto ochorení.

Milá pani Elenka, veľmi vám držím palce, aby sa vám podarilo spraviť pre vašu vnučku to najlepšie.