Ujala sa každej tuláčky. Steny, sošky, oblečenie, všade mačacie motívy, v byte páchli nekastrované kocúry a plné mačacie misky.
Iní majú, naopak, mačky ako exkluzívne hobby. Za ušľachtilého maznáčika zaplatia od desať- do dvadsaťtisíc korún a ak túžia po vyslovenej rarite, je to aj vyše tisíc eur. My sme navštívili mačací azyl, chovateľskú stanicu aj exkluzívny mačací hotel. Jedno mali spoločné - očarujúcich obyvateľov, bez ohľadu na to, či mali pôvod aristokratický alebo plebejsky pouličný.
Keď sme s Helenou Jakubčíkovou kráčali k jej sídliskovému bytu, z kríkov vybehla čierna mačička a zamňaukala. Kamarátka z ulice sa dožadovala pravidelného nakŕmenia. V byte čakalo ďalších šesť kocúrov. Všetko najdúsi. Až na čierneho Murka im zostala plachosť, takže sa hneď rozpŕchli poschovávať. Po čase im však zvedavosť nedala a pomaličky sa prichádzali popozerať, kto to prišiel.
Pani Helena má mačky rada a pomáha im. V Pezinku, kde žije, nie je sama, a tak spoločne s ďalšími založili občianske združenie U psej matere. Starajú sa o bezprizorné mačky a psy tak, že im hľadajú nového majiteľa, a šíria osvetu.
"Pozrite, aký leták vydali v Ružinove," ukazuje pobúrene na skladačku Mačka nebezpečný tvor, démonizujúcu zvieratá a nabádajúcu - nekŕmiť, nechať ich napospas osudu!
Cieľom "psej matere" je, naopak, postarať sa. V prvom rade plánujú zriadiť útulok. Majú už v prenájme pozemok a hotovú predprojektovú dokumentáciu, rokovania s mestom Pezinok však uviazli na mŕtvom bode.
"Ústretové reakcie pred voľbami ustúpili a úradný šimeľ s nami máva," vraví pani Helena. "Po voľbách mali zrazu predstavitelia mesta dôležitejšie starosti než nejaké zvery."
Azyl v paneláku
Členovia združenia problém riešia zatiaľ tak, že kým zvieraťu nenájdu majiteľa, berú si ho domov. Jedna pani si na firemný dvor nosí psíkov, pani Helena a ďalšie dobrovoľníčky berú do bytov mačky. Nie všetky sa podarí umiestniť, dôkazom je aj jej šesťčlenný kŕdlik. Helene robia zachránené mačky evidentne radosť, je povznesená nad misky a rozjedené konzervy roztrúsené po celom byte. Kubko a Maťko, bratia z ulice, ktoré ako mačiatka zachránili deti pred utýraním chuligánmi, sú dnes dokonca šampiónmi. Zabodovali na medzinárodnej výstave ako najlepšia mačka domáca.
Združeniu sa od leta podarilo nájsť domov dvadsiatim mačkám. Noví majitelia sa hľadajú cez inzeráty v médiách, lepením oznamov po meste, pomáhajú aj veterinári. No a 12. júna sa uskutoční druhý ročník pezinskej výstavy domácich mačiek, teraz však spojený aj s umiestňovaním. Môže sa jej zúčastniť povedzme ten, kto pomohol nejakej zatúlanej mačke, ale nemôže si ju nechať natrvalo. Na výstave snáď nájde svojho záchrancu.
Život chovnej krásavice
Helena Poláčková je tiež obklopená mačkami. Má ich tridsať. Ide však o chovnú stanicu, a teda o ušľachtilé mačky. V špeciálnych voliérach si kraľuje päť chovných kocúrov, ktoré majú jedinú životnú náplň - produkovať mačiatka. V špeciálnych kójach v podzemí domu je zase pätnásť chovných mačiek. Tie môžu byť na rozdiel od kocúrov viaceré pokope. Na starosti majú vychovávať mačiatka. Zvyšok osadenstva je "klub dôchodcov", teda staré chovné mačky a zopár obyčajných mačiek domácich.
Chovná mačka si veľa slobody neužije. Niet sa čo čudovať, keď za ňu chovateľ zaplatí aj 80-tisíc, nemôže riskovať, že sa zatúla, zrazí ju auto, alebo ju niekto ukradne. Pani Poláčková nás však ubezpečuje, že to vôbec nemusí byť smutný život. Mačky sú zvyknuté na svoje teritórium, navyše plemená, ktoré chová, sú menej temperamentné a väčšinu dňa aj tak prespia.
"Naše staré mačky si nechávame na dožitie a vtedy ich už púšťam aj voľne po záhrade. Výsledok je však rovnaký. Spočiatku sa stále tlačia späť do voliér a napokon aspoň ležia vedľa nich a pospávajú."
Oslík, otras sa?
Aj mačacie plemená podliehajú móde. Na ústupe je záujem o dlhosrsté plemená, ktoré sú náročné na opateru. Peržanky, čo pred rokmi stáli okolo tridsaťtisíc, sa dnes dajú zadovážiť "iba" za desať. Zviera vhodné na výstavu však zoženiete aj za sedem tisícok.
Momentálne sú u nás najžiadanejšie krátkosrsté britské mačky. Kožúšky majú rôznych odtieňov a od nich sa odvíja cena. Najbežnejšia modrá stojí okolo osemtisíc, čím je farba zvláštnejšia, tým sa suma šplhá vyššie. Strieborná "britka" vyjde aj na niekoľko desaťtisíc a na Slovensku vraj zrejme ani nie je.
Keďže Helena Poláčková chcela chovať aj čosi exkluzívne, zadovážila si chovný pár bengálskych mačiek. Majú hrdzavú srsť s tmavými bodkami ako gepardy a jasnozelené oči. Pôsobia divoko, ale majú miernu povahu mačky domácej, a tak sú ľudia za mačiatka ochotní zaplatiť aj tisícdvesto eur.
Zdalo by sa, že niet jednoduchšieho zárobku. Na Slovensku je však okolo 40 chovateľských staníc a mačiatka produkuje ani nie desať. Ako je to možné? Stojí to totiž veľa peňazí. Ak chce majiteľ predávať mačiatka, musí pravidelne chodiť po výstavách doma aj v zahraničí a zbierať ceny, byť vo zväze chovateľov, požiadať o medzinárodnú registráciu chovateľskej stanice a tak ďalej. Všetko to stojí veľa peňazí a ak to aj všetko vybaví a absolvuje, mačka ešte vôbec nemusí mať mačiatka, alebo ich nevie odchovať, prípadne nesplnia štandard, aby mohli do chovu. Ide teda o veľmi neistú investíciu.
"Vôbec to nie je tak, že si kúpim jednu chovnú mačku a posypú sa peniaze. Len za za granuly dám mesačne 25-tisíc korún, lebo platí, čo ušetríte na krmive, to miniete u veterinára. Výstavy sú tiež drahou záležitosťou, no ak chcete mať meno, musíte na ne chodiť. Vrátane medzinárodných, kde si treba prirátať cestu, hotel. A keď vyhráte, ešte si sami musíte kúpiť aj kokardu."
Hotel pre cicušky
S mačkou býva veľký problém cez dovolenku. Majiteľ ju len nerád zverí do rúk cudziemu, lebo mačka môže ujsť, vypadnúť z balkóna, zatúlať sa v novom prostredí. Takéto problémy riešila aj Slavomíra Chrappová, až sa rozhodla zriadiť si neďaleko Bratislavy prvý špecializovaný hotel pre mačky. Noc stojí dvesto korún a ona sa za to mačkám venuje od ráno do noci.
"Predsa len, sú to bytové mačky zvyknuté na spoločnosť, nemôžete ich na celý deň zavrieť do boxu."
Keďže je milovníčkou mačiek, zariadila si hotel podľa vlastných predstáv. Aby to bolo prostredie, kde by aj ona s dôverou nechala svojich miláčikov.
"Žiadne studené klietky, kde by sa učupené dva týždne stresovali. Poňala som to ako v hypermarketoch detské kútiky."
Pri otvorení hotela vznikali kuriózne situácie, lebo mnohí si mysleli, že ide o erotický podnik a pod mačičkami si predstavovali tie dvojnohé. No a úplne prvým klientom bol králik, ktorý tu dovolenkoval tri týždne.
"Ako začali prichádzať mačky, nebolo pre ne väčšej hračky. Všetky sedeli okolo zajačieho boxu a fascinovane pozorovali, ako si tam skáče."
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
FOTO SME - PAVOL MAJER
