Napriek tomu sa stal Trajkovski hrdinom. V roku 2001 za pomoci NATO ukončil slovansko-albánske konflikty. Borisa Trajkovského Európa pokladá za muža, ktorý sa zaslúžil o to, že posledná balkánska vojna, tá macedónska, nakoniec nebola.
O Trajkovskom sa svet prvýkrát dopočul počas kosovskej krízy v roku 1998, keď kritizoval NATO, že ignoruje zvyšujúce sa napätie v Macedónsku, krajine, kde štvrtinu obyvateľstva tvoria etnickí Albánci. Do Macedónska vtedy pribudlo 300-tisíc kosovsko-albánskych utečencov.
O rok neskôr vypukli nepokoje aj v Macedónsku a Trajkovski sa preslávil schopnosťou schladiť nacionalistické emócie. Kým všade v susedstve podobné nepokoje prerástli do vojny, tu sa po niekoľkých týždňoch situácia upokojila.
Trajkovski podporoval zbližovanie macedónskych Slovanov a Albáncov. Otvoril Albáncom univerzitu, ale separatizmus ich vodcov odmietal. Jeho zahraničnopolitické snahy smerovali od začiatku do Európskej únie. Pre balkánskych susedov sa stal zárukou stability pohraničia s Albánskom a Gréckom.
Začínal v 80. rokoch ako metodistický farár a právnik. Do vysokej politiky sa dostal cez post poradcu starostu macedónskej metropoly Skopje. V kresle prezidenta vymenil národného hrdinu Kira Gligorova, ktorý v roku 1991 viedol krajinu k nezávislosti bez krviprelievania.
"Jeho koniec bol o to trpkejší, že prišiel v deň, keď Macedónsko podávalo svoju formálnu prihlášku do Európskej únie," povedal šéf Európskej komisie Romano Prodi a vzápätí Brusel prijatie prihlášky odložil.
Vlani Macedónsko výrazne postúpilo smerom k ustáleniu situácie v krajine a začalo sa hlásiť k Európe. Koncom roka z krajiny odišli vojenské jednotky EÚ, nahradili ich policajné zbory.
Napriek tomu Macedónsko ostáva rizikovou krajinou, a to nielen pre etnické napätie. Na hraniciach s Albánskom, Srbskom a Kosovom prebieha čulý obchod zo zbraňami, drogami a ľuďmi.
Aj vďaka Trajkovskému sa však Macedónsko nestalo čiernou dierou juhovýchodnej Európy. To, že tragická smrť Trajkovského nevyvolá nepokoje, je najväčšou poctou jeho dráhy zmierovača rozzúrených etník, tvrdia analytici.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
