Tomáš Hanus. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Napriek tomu, že je mladý, má už český dirigent TOMÁŠ HANUS za sebou úctyhodnú kariéru. Okrem dirigovania vyštudoval aj hru na husle, pravidelne spolupracuje s Pražskou komornou filharmóniou, viedol napríklad berlínsky Deutsches Symphonie Orchester, Českú filharmóniu či Sliezsku filharmóniu v poľských Katoviciach, no nevyhýba sa ani vokálnym dielam, a preto pre Národné divadlo v Prahe nanovo naštudoval operu Bedřicha Smetanu Čertova stena. Momentálne, spolu s Rastislavom Štúrom, zastupuje renomovaného dirigenta Jiřího Bělohlávka, ktorý sa vzhľadom na dlhodobé zmluvy bude môcť naplno ujať funkcie šéfdirigenta Slovenskej filharmónie až v sezóne 2005/2006. Dnes a zajtra, o 19.00 h, sa Tomáš Hanus v bratislavskej Redute predstaví na koncerte zostavenom z diel Josepha Haydna, Richarda Straussa a Igora Stravinského.
Ešte jeden a pol sezóny bude v Slovenskej filharmónii trvať neobvyklý stav, keď sú na čele orchestra dvaja dirigenti, hoci už bol vymenovaný designovaný umelecký riaditeľ. Čo to vlastne znamená v praxi?
"My s Rastislavom Štúrom máme zodpovednosť za kvalitu našich koncertov a musíme sledovať orchester aj s hosťujúcimi dirigentmi. Podieľame sa na významných rozhodnutiach týkajúcich sa hudobnej produkcie, no záverečné slovo má pán Bělohlávek, s ktorým sme stále v kontakte."
A funguje to?
"Áno, hoci je to neobvyklé. Bola to jediná možnosť, ako umožniť pánovi Bělohlávkovi už teraz viac ovplyvňovať činnosť orchestra."
Delíte si prácu podľa konkrétnych skladieb či nejakého iného kľúča?
"Rovnakým dielom. Nie sme špecialisti na niektoré historické obdobie či skladateľa. Je dôležité, aby sa dirigent nebránil rôznemu repertoáru. Dokonca si myslím, že by sa mal venovať rovnako symfonickým koncertom, ako aj opernej produkcii. Kvalitný muzikant zvládne oboje."
Máte za sebou polovicu sezóny na čele Slovenskej filharmónie - aká je vaša predbežná bilancia?
"Tento orchester má veľký potenciál. Nechcem tvrdiť, že všetky predstavy sa už podarilo naplniť, ale z koncepčného hľadiska je na najlepšej ceste, aby svoje možnosti začal čoskoro využívať naplno."
Máte už, vzhľadom na svoj vek, dosť skúseností s rôznymi orchestrami v Čechách i iných krajinách. Dá sa nejako porovnať kvalita našich hráčov so zahraničnými?
"Porovnávať sa dajú len konkrétne orchestre. Istým slovenským i českým špecifikom je však potreba viac hrať diela z obdobia klasicizmu. Z hľadiska hygieny to orchestru veľmi prospieva a umožňuje rast. Napríklad Haydnove symfónie, z ktorých jednu hráme aj teraz, sú technicky náročné a menej známe ako napríklad diela romantizmu, ale je dôležité vracať sa k nim. Navyše Haydn dlhší čas pôsobil v Bratislave, čoho si je orchester vedomý a chce si ho strážiť."
Okrem Haydna na dnešnom i zajtrajšom koncerte zaznejú aj skladby Richarda Straussa a Igora Stravinského. Čo bolo kľúčom ich výberu?
"Všetky tri skladby majú istý vzťah k hudobnému klasicizmu. Haydn v tej epoche priamo žil, Straussov Koncert pre hoboj a orchester D dur, ktorý je jedným z jeho posledných a netypických diel, obsahuje mnoho prvkov neoklasicizmu rovnako ako i Stravinského Vták Ohnivák."
Ani jedna z týchto skladieb nepatrí medzi najhrávanejšie diela v symfonickom repertoári. Nemáte trocha obavu o návštevnosť?
"Často sa mi v minulosti stalo, že publikum sa dalo strhnúť aj menej známymi skladbami, ak boli brilantne predvedené. Dôležité je, aby sa vopred nedalo odradiť. Vzťah takého orchestra, akým je Slovenská filharmónia, a jej poslucháčov musí byť nevyhnutne dialógom. Musíme teda hrať rovnako populárne, ako aj náročné skladby."
