apínavejších kozmických misií v dejinách dobývania vesmíru. Rosetta by mala na jeseň 2014 ako prvá sonda v dejinách vyslať na kométu malý pristávací aparát Philae. Ten by mal okrem iného preskúmať povrch jadra kométy.
Rosetta nesie 21 prístrojov, z ktorých desať je umiestnených na stokilogramovom pristávacom aparáte Philae. Na neforemnej kométe sa ukotví dvoma harpúnami, a potom ju bude fotografovať, vŕtať do jej povrchu a odoberať vzorky ľadu a plynov z hĺbky až 30 centimetrov.
Európskou misiou sa čiastočne uskutoční utópia putovania vesmírom na kométe, ktorú pred 130 rokmi popísal Jules Verne v knihe Na kométe. Podľa Verna na kométu pristúpil astronóm Palmyrin Rosette.
Po ňom však európsku sondu nepomenovali. Meno prijala od platne, ktorú pri meste Rosette objavil jeden z Napoleonových vojakov. Pomohla Jeanovi-Francoisovi Champollionovi rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Podobne má sonda Rosetta v hodnote miliardy eur poslúžiť rozlúšteniu začiatku našej slnečnej sústavy. (čtk)